Pred 43 rokmi svet zistil, že jadrovú vojnu môže rozpútať aj náhoda
Podplukovník Stanislav Jevgrafovič Petrov mal zrovna službu v jednej z centrál sovietskej protivzdušnej obrany, keď systém spustil alarm. Zdalo sa mu však zvláštne, že by Američania útočili iba jednou a následne štyrmi raketami, ako hlásili prístroje. Radšej dal všetko preveriť a urobil dobre. Chybný signál družice mal na svedomí odraz slnečného lúča od vrstvy vysokej oblačnosti.
Sovietske vedenie vtedy podozrievalo Američanov, že chcú udrieť ako prví. Paranoidná nervozita Sovietov možno stála aj za zostrelením juhokórejského dopravného Boeingu 747, ktorý 1. septembra 1983 zrejme omylom zablúdil do sovietskeho vzdušného priestoru neďaleko ostrova Sachalin. Zahynulo všetkých 269 cestujúcich vrátane amerického kongresmana za Demokratickú stranu Larryho McDonalda.
O to viac treba Petrovovu predvídavosť a rozvahu oceniť. Najprv za ňu síce dostal pochvalu, no vzápätí sa stal nepohodlným, keďže odhalil chybu systému. Pre údajnú nespoľahlivosť ho prevelili na menej exponované miesto a v roku 1984 odišiel predčasne do výslužby. Zomrel v roku 2017 vo veku 77 rokov.
„Bola to moja práca. Robil som jednoducho svoju prácu, bol som tým správnym človekom na správnom mieste, to je celé. Ani moja žena o tom desať rokov nevedela. ‚A čo si urobil?‘ opýtala sa ma. ‚Neurobil som nič‘,“ zhodnotil po rokoch skromne svoje vtedajšie konanie.
Stačí, aby niekomu praskli nervy
Počas studenej vojny nastalo pomerne veľa kritických situácií. Mohlo dôjsť k nechcenej jadrovej explózii alebo útoku v dôsledku technickej poruchy, zlej interpretácie dát či havárie. Pri väčšine prípadov hrozba nebola bezprostredná, no zrejme s výnimkou minimálne dvoch prípadov.
Prvým bolo odhalenie chybného signálu spomenutým Stanislavom Petrovom a druhým rozhodovanie velenia sovietskej ponorky B-59 v čase karibskej či kubánskej krízy v októbri 1962. Tú rozpútalo odhalenie, že Sovietsky zväz rozmiestnil na Kube jadrové rakety stredného doletu, schopné zasiahnuť územie Spojených štátov. Sovietov k tomu viedla snaha oslabiť americkú prevahu v medzikontinentálnych balistických strelách.
Američania chceli svojho geopolitického súpera prinútiť, aby rakety stiahol, a svet sa ocitol na pokraji jadrového konfliktu. Medzi oboma veľmocami vtedy neexistovalo žiadne priame komunikačné spojenie, známu „horúcu linku“ zaviedli práve až po skúsenostiach z karibskej krízy. Dnes sa tomu verí len ťažko, no americký prezident John Fitzgerald Kennedy a sovietsky vodca Nikita Chruščov si vtedy jednoducho nemohli zavolať.
