Hrdinka Alena Vachnová: Keď ľuďom bez domova dáme bývanie, asi 90 percent si ho udrží
Bývanie si človek nemusí zaslúžiť, je to nevyhnutnosť, bez ktorej sa nedá riešiť nič iné. Tento princíp presadzuje Nadácia Dedo, ktorá na východe Slovenska ukončuje bezdomovectvo rodín. A to veľmi úspešne. Ubytovala už 45 rodín a väčšina z nich si bývanie udržala.
„Keby som nemala domov, bola by som seniorkou,“ hovorí Alena Vachnová, riaditeľka nadácie. Podľa zahraničných výskumov totiž zdravotný stav človeka na ulici zodpovedá stavu, ktorý by v priaznivých podmienkach dosiahol asi o 20 rokov neskôr.
Vachnová preto spolu s tímom sociálnych pracovníčok, psychológov, právničiek či lekárov vybudovala v Košiciach a Prešove sieť pomoci, ktorá supluje štát. Alena Vachnová je Hrdinkou Denníka N.
V rozhovore sa dozviete: koľko ľudí v Košiciach a Prešove nemá domov; že zďaleka nejde len o ľudí bez zamestnania; ako vyzerá pomoc od prvého kroku až po ukončenie bezdomovectva; čo sú najčastejšie príčiny bezdomovectva; prečo nadácia nespolupracuje s dobrovoľníkmi.
V jednom rozhovore ste vraveli, že v minulosti ste sama zažili neistotu ohľadom bývania a rodinného bezpečia. Je to dôvod, prečo ste sa rozhodli pomáhať ľuďom bez domova?
Myslím si, že je to dôvod, prečo mám hlbšie osobné nastavenie pre túto otázku. Možno som aj citlivejšia k téme bezpečia, istoty a stability. Ale má to aj iné dôvody. Mám veľmi rada, ak veci vo svete fungujú a ľudia majú možnosť žiť svoje životy naplno. Vnímam to tak, že ak človek zažíva bezdomovectvo alebo vylúčenie z bývania, jeho možnosti sú nesmierne obmedzené a považujem to za nespravodlivé.
