Dokumentárna režisérka Dudinski: Z obete sa stal kat. Pre Izraelčanov je veľmi ťažké si to pripustiť
Slovenská dokumentárna režisérka Natasha Dudinski, ktorá 30 rokov žila v Izraeli, hovorí, že Izraelčania sú stále pohltení traumou zo 7. októbra a vojnu v Gaze vnímajú najmä ako boj za vlastnú bezpečnosť.
„Keď vám teroristi vtrhnú do domu a pozabíjajú rodinu, otrasie to tým najzákladnejším a najdôležitejším pocitom bezpečia. A bez pocitu bezpečia sa veľmi ťažko žije. Po niekoľkých mesiacoch však musíme začať premýšľať,“ uvádza Dudinski.
Upozorňuje, že reakcia Izraela je „šialene brutálna“, presahuje obranu a mení sa na nekontrolovanú, pomstychtivú vojnu, pri ktorej sa zabúda na proporcionalitu a každodenné utrpenie Palestínčanov.
„Izraelská spoločnosť si bude musieť prejsť kolektívnou terapiou. Bude si musieť uvedomiť, aké hrôzy sa stali, prečo k nim došlo, prejsť určitým sebaspytovaním a premýšľať o tom, ako niečo také v budúcnosti zastaviť,“ dodáva režisérka.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu minulý týždeň vystúpil v OSN a vo svojom prejave odmietal obvinenia z genocídy a opakovane pripomínal útok Hamasu zo 7. októbra.
Na otázku, ako Izraelčania vnímajú vzťah medzi traumou zo 7. októbra a tým, čo Izrael robí v Gaze, Dudinski odpovedá, že Izraelčania sú predovšetkým pohltení svojou vlastnou traumou a menej to dávajú do súvislosti s tým, čo sa deje v Gaze. Vojnu v Gaze považuje väčšina za vojnu za svoju bezpečnosť. Na začiatku to tak vnímalo asi 90 percent spoločnosti, v priebehu vojny sa to zmenilo.
„Mnoho ľudí, ktorí sú kritickí voči izraelskému postupu, to chápe tak, že trauma, ktorú Izraelčanom spôsobil brutálny útok Hamasu zo 7. októbra, je taká veľká, že už nie sú schopní zamyslieť sa nad tým, ako na ňu reagujú. Ich reakcia je šialene brutálna. Nie je to už len posttraumatická odpoveď, ale do určitej miery nekontrolovaná, pomstychtivá vojna,“ hovorí Dudinski.
Zdôrazňuje, že po 7. októbi bolo dôležité reagovať na taký veľký útok a každá krajina má povinnosť brániť svojich občanov. „Hovoríme však skôr o proporcionalite,“ dodáva.
Ako príklad uvádza jednu svoju blízku známu, ktorá jej ešte v raných štádiách vojny hovorila, že je veľmi rada, že ľudia ako Dudinski hovoria o Palestínčanoch a o tom, čo sa deje v Gaze, pretože ona na to nemá kapacitu.
„Myslím si, že práve v tom je podstata. Mne ide o to, aby sme boli schopní empatie voči každej ľudskej obeti, aby sme videli ľudské bytosti, ktoré týmto konfliktom strašne trpia, nielen na izraelskej, ale aj na palestínskej strane. Áno, Izraelčania utrpeli strašnú traumu, ale Palestínčania ju tiež zažívajú, a to každý deň. Od 7. októbra prežívajú desivú traumu. Mnoho traumatických skúseností však zažívali aj predtým, pretože izraelsko-palestínsky konflikt sa nezačal 7. októbra. Tento útok je skôr jeho vyvrcholením,“ uvádza Dudinski.
Dodáva, že útok sa odohral v určitom kontexte – v kontexte zúfalstva Palestínčanov, ktorým sa nedarí vytvoriť vlastný štát a ktorých izraelská okupácia čoraz viac zviera.
„V žiadnom prípade neospravedlňujem útok Hamasu. Som proti akémukoľvek násiliu,“ uzatvára Dudinski.
