Čaputová, Bieliková a Le Moigne: Ako sa správne rozhodovať v dnešnej dobe
Okolo nás sa deje toľko vecí, že sa v tom môžeme strácať. Preto je dôležité vytvárať si v živote prázdno, filtrovať informácie a snažiť sa ovplyvniť veci, na ktoré máme dosah.
O tom spolu na konferencii ReThink 2026 diskutovali Zuzana Čaputová, bývalá prezidentka SR, Taťána Le Moigne, bývalá riaditeľka Googlu pre Česko, Slovensko, Rumunsko a Maďarsko, a Mária Bieliková, informatička a vysokoškolská pedagogička. Diskusiu moderoval Martin Poliačik, bývalý politik a lektor kritického myslenia.
Myšlienková hygiena v presýtenom svete
Žijeme vo svete, ktorý je extrémne presýtený informáciami. Zuzana Čaputová hovorí, že v dnešnej dobe sa síce ponúka vyhýbať negatívnym informáciám, ale to by nebola správna cesta. Kritériom nie je pozitivita vstupu, pretože je potrebné sa stretávať aj s informáciami, ktoré človek potrebuje vedieť, hoci nemusia byť príjemné.
„Ale to, čo nepotrebujeme, sú informácie, ktoré ja nazývam toxickým odpadom,“ uviedla Čaputová. Informácie sa dnes ponúkajú vo všelijakých kontextoch, preto sa snaží rozlišovať, ktorými zdrojmi a akými dverami tie informácie vyhľadáva.
Zároveň je podľa nej rozdiel medzi tým, keď nejaká informácia vo človeku vzbudí silnú emóciu, a schopnosťou zachovať si od tej emócie odstup, aby ho to pustilo ešte kúsok ďalej – k pátraniu po podstate toho, čo tú emóciu vzbudilo. Poza prvotnú, ohlušujúcu a intenzívnu emóciu sa treba dopracovať k skutočnej podstate. Okrem snahy byť informovaný si treba dopriať aj prázdno. Z informácií, ktoré získavame, v kombinácii s osobnou životnou skúsenosťou môže vzniknúť akýsi typ syntézy. Na to však potrebujeme tichý priestor zbavený pretlaku.
Informačná obezita a schopnosť filtrovať
Taťána Le Moigne hovorí, že v minulosti bol problémom nedostatok informácií, dnes je veľkou výzvou vedieť sa rozhodnúť, čomu budeme venovať pozornosť. Minulý týždeň sa stretla s pojmom informačná obezita. Ešte nikdy sme neboli vystavení takému prílivu informácií a takému útoku na náš nervový systém ako dnes. Je pred nami veľká úloha to dobre spracovať. Súčasťou toho, ako sa tomu postaviť, je nepustiť si toho k sebe priveľa a nastaviť si dobré filtre.
„Schopnosť filtrovať je podľa mňa dnes jedna z kľúčových zručností. Je to niečo, čo by sme mali učiť naše deti. Je to niečo, čo by sme my dospelí mali v sebe kultivovať, pretože nám to umožní lepší príjem informácií, a tým pádom lepší prístup k premýšľaniu,“ uviedla Le Moigne.
Ako príklad uviedla starý termín z programovania: „Garbage in, garbage out“ (odpad dnu, odpad von). Záleží podľa nej, aké nekvalitné veci si človek pustí k sebe, teda či konzumuje nekvalitné zdroje, neoverí si ich, nepýta sa, či je to pre neho užitočná informácia, či je mu na niečo, alebo je to len taký hluk, ktorý je okolo. Ide o to, ako konzumujeme informácie, aký máme filter, aké médiá čítame, akých ľudí sledujeme a kedy sa rozhodneme reagovať. Pretože keď reagujeme – či už v diskusii, na sociálnych sieťach alebo kdekoľvek inde – niekam dávame svoju pozornosť. Naša pozornosť je náš čas. A náš čas je to najcennejšie, čo máme.
Hranice voči technológiám a vzťahy
Mária Bieliková povedala, že sa so strojom zásadne nerozpráva o vzťahoch. Má to dve roviny, lebo filtre sa dajú nastaviť na obsah, ale dajú sa nastaviť aj na čas. Čas máme všetci obmedzený a je veľmi dôležité mať občas prázdno a jednoducho vypnúť veci okolo. Bieliková má napríklad vypnuté všetky notifikácie okrem jedného jediného kanála. Telefón má v tichom režime a jej kolegovia to vedia. Nemá rada ani telefonáty. Je strašne invazívne, keď niekto zavolá, ona niečo robí a zrazu to má všetko zmeniť. Keď si človek nastaví určité hranice, zrazu zistí, že dokáže viesť organizáciu, byť v dôležitých funkciách a nie je to problém, ľudia sa na to jednoducho nastavia.
Čo sa týka vzťahov – umelá inteligencia je trochu iná ako to, čo sme tu mali doteraz. Každá technológia nám niečo dá, ale aj nejakú zručnosť trochu berie a oslabuje. AI však ide priamo do našej ľudskosti. Ide do vecí, ktoré nás robia človekom. A ak si chce človek zachovať schopnosť vytvárať vzťahy, najjednoduchší spôsob je jednoducho to nepoužívať. Problémom nie je len to, že četboty sú podlízavé. To sa dá zmeniť a už sa to aj deje. Ale určite nevieme zmeniť to, že četbot dostane moju verziu príbehu bez ďalšieho kontextu. Tým pádom nemám šancu od neho dostať niečo, čo mi vie naozaj pomôcť. Je dobré, keď nás niečo trochu aj bolí. Je dobré, keď trochu počkáme. Nechcem, aby moju nepríjemnú situáciu riešil nejaký stroj. A keď má človek vážny problém a potrebuje pomoc, je to ešte dôležitejšie. Každý psychológ a psychiater povie, že mať terapeuta vo vrecku je najhoršia vec, pretože aj to musí mať nejakú rutinu.
Rozhodovanie a čas
Zuzana Čaputová v súvislosti s rozhodovaním uviedla, že prvý krok je dopriať si toľko času, koľko treba. Vnímať nejaké termíny, keď treba rozhodnutie uzavrieť, ale predtým si treba dopriať čas, ak sa to dá.
