Ukrajinský autor sci-fi Kidruk: Ľudstvo už vyčerpalo všetky nízko visiace plody inovácií
Ukrajinský spisovateľ Max Kidruk sa nedávno stretol so svojimi ukrajinskými čitateľmi v Bratislave. Je autorom sci-fi série Nové temné veky, ktorej dve knihy Kolónia a Kolaps sú bestsellermi. Slovenský preklad Kolónie pripravuje vydavateľstvo Ikar.
„Chcem v literatúre robiť to čo Iron Maiden v hudbe,“ povedal Kidruk počas stretnutia. Na Ukrajine milujú nielen jeho knihy, ale aj stretnutia, ktoré organizuje pre svojich čitateľov. Nečíta na nich úryvky zo svojich kníh ani neodpovedá na otázky publika. Jeho vystúpenia sú o vede. Čitatelia na nich dostanú prednášku o tej či onej vedeckej téme. Veda je votkaná aj do dejových línií a života postáv jeho kníh. Na stretnutiach s ním sú čitatelia nútení potrápiť mozgové závity, ale zároveň sa dobre zasmejú.
Sám autor nazýva svoje knihy „tehlami“, pretože každá z nich má približne tisíc strán, ktoré však neodrádzajú, ale pohlcujú. Výnimkou nebola ani prezentácia v Bratislave. Max Kidruk počas tohto stretnutia prezradil, o čom bude tretia časť jeho populárneho cyklu.
V rozhovore sa ďalej vyjadril okrem iného k tomu, ako vnímajú Ficove vyjadrenia na Ukrajine, s akými výzvami sa stretáva ako vydavateľ, ako sa pripravuje na stretnutia a prezentácie so svojimi čitateľmi, o ľudskom mozgu a o tom, že učenie by malo byť náročné, o planéte Mars a Elonovi Muskovi, o pochmúrnej budúcnosti a kolapse.
Na otázku, aké náročné bolo dostať sa na Slovensko vzhľadom na nebezpečenstvo, ktoré predstavujú ruské drony zasahujúce aj osobné vlaky, odpovedal: „Nie až tak veľmi. Bývam v meste Rivne neďaleko poľských hraníc. S manželkou sme jednoducho mali šťastie. Cestu som začal plánovať už týždeň vopred. Cestovali sme vlastným autom, pretože so sebou vždy berieme kopu ťažkých kníh. Po vlakoch ich vláčiť nemôžeme.“
Dodal, že ešte pred niekoľkými mesiacmi počas leteckých poplachov Poliaci hraničné priechody nezatvárali. „Teraz to robia, čo spôsobuje úplný chaos. Jeden deň na hranici stojí päť áut a na druhý deň v rovnakom čase už päťdesiat. Hranicu sme prešli za tri hodiny. Autá teraz navyše nejdú priamo k hranici. Na kontrolnom stanovišti sa vozidlá zastavia približne štyri kilometre od hranice, aby rozptýlili kamióny a osobné autá, aby sa nevytvárali zhluky vozidiel. Stále je riziko, že priletí Geran alebo Šáhid, pretože je to územie Ukrajiny, no aspoň nebudú útočiť na zhluky áut. Človek jednoducho stojí uprostred cesty, kde nie je nič, dokonca ani čerpacie stanice, a čaká. Mali sme šťastie, že práve v deň, keď sme prekračovali hranicu, neboli na západe Ukrajiny žiadne letecké poplachy.“
Kidruk sa vyjadril aj k priestoru, kde sa stretol s čitateľmi, ktorý sa nachádza na námestí, kedysi nazývanom Kyjevské (dnes Kamenné). „Môj slovenský vydavateľ ma previedol mestom a ukázal mi dokonca aj toto miesto. Neďaleko je i hotel Kyjev, taká hrozná, neopravená budova. Je to des. A je to problém všetkých krajín, kde mal vplyv Sovietsky zväz. Išli sme mestom a vydavateľ mi ukazoval prvú výškovú budovu v Bratislave. Ona kričí: ‚Komunizmus, Rusi!‘ Človek ide mestom a popri historických budovách vidí tieto ‚krabice‘. Nie som proti modernizmu, moderným a kvalitným budovám zo skla a z betónu, ale nehovoríme len o ‚krabiciach‘, ale o ‚sovietskych krabiciach‘. Tie si s ničím nepomýlime.“
Na otázku, čo si ľudia na Ukrajine medzi sebou hovoria o Slovensku, odpovedal: „Bez urážky, keby nebolo Ficových krikľavých vyjadrení, nehovorili by nič. Slovensko je nádherná krajina. Keď sme išli z Krakova, videli sme úžasný hrad. Pravdupovediac, ani neviem, aké to bolo mesto. Dokonca sme si ho označili na mape s tým, že sa tam vrátime. A opäť – toto nie je problém Slovenska. Teraz máme problémy predovšetkým s Ruskom a potom s Poľskom, v ktorom sa xenofóbia už roztočila na šialenú úroveň.“
Dodal, že nepočul ani si nevšimol nejaké negatívne konotácie napriek Ficovým vyjadreniam, pretože tie v porovnaní napríklad so škandálom okolo poľského politika Grzegorza Brauna, ktorý kladivom zrážal trojzubec z ukrajinského pamätníka, predsa len blednú. „Ficovo vyhlásenie, že nebudú bojovať za NATO, zostalo nepovšimnuté popri tom, čo sa deje v Poľsku. Jednoducho keď je toľko spúšťačov, ako sú ruské Šáhidy a balistické rakety na jednej strane a na druhej Poľsko, kde z hrobov strhávajú ukrajinský štátny znak, Ficove vyhlásenia prejdú bez povšimnutia.“
