Dnešní stredoškoláci možno až päťkrát od základu zmenia profesiu, vraví učiteľka Tkáčová o vplyvu AI
Jedna zo základných zručností, ktorú by si stredoškoláci mali osvojiť, je flexibilita, vraví učiteľka a vysokoškolská pedagogička Zuzana Tkáčová. „Budúcnosť bude veľmi dynamická. Ľudia budú potrebovať otvorenosť celoživotne sa učiť nové veci. AI nám dáva možnosť naučiť sa čokoľvek, ale zároveň nás tlačí do toho, že nemôžeme zostať na jednom mieste.“
Zuzana Tkáčová vystúpila v októbri v Bratislave na konferencii Eduforum o trendoch, inováciách a dlhodobej vízii vzdelávania s prednáškou o tom, ako viesť žiakov k zmysluplnému využívaniu umelej inteligencie. Tkáčová vraví, že aj keď sa v triedach bude používať veľa technológií, nikdy z nich nemožno vynechať učiteľa. „Človek je ten, kto do procesu prináša emócie, potreby, vzťahy – toto nesmieme nikdy outsourcovať na stroje. Inak to ako ľudstvo môžeme rovno zabaliť, lebo je pravda, že AI bude vo všetkom lepšia a vo všetkom nás dokáže nahradiť.“
V rozhovore sme sa pýtali aj na to: ako školáci vnímajú AI – či vidia skôr riziká alebo hovoria hlavne o prínosoch; či v ére AI žiaci potrebujú encyklopedické znalosti; ako by v ére AI mali vyzerať domáce úlohy, ak ich učitelia dávajú; ako AI mení úlohu učiteľa; či učitelia na Slovensku vedia pracovať s AI.
Od akého veku by sa školáci mali učiť pracovať s AI?
Jedna vec je, odkedy sa majú učiť pracovať s umelou inteligenciou, a niečo iné, odkedy sa o nej majú učiť. To sú úplne rozdielné veci. Na druhú otázku odpovedám – od útleho detstva. Pozitívne vnímam ambíciu ministerstva školstva zavádzať tento aspekt už do materských škôl. Neznamená to, že deti sa učia pracovať s AI – ide o ich prípravu na svet plný digitálnych technológií a AI. Dieťa dostane napríklad hračku a uvedomí si, že ak rozpráva, je za tým nejaká technológia. To, že je umelá inteligencia všade okolo nás a ako funguje, by som deti začala učiť už vo veku štyroch alebo piatich rokov; potom by som pokračovala na prvom stupni. Na učenie o AI existuje množstvo aktivít – nevyžadujú, aby sa dieťa posadilo za počítač a písalo na ňom prompty. S umelou inteligenciou pracuje učiteľ. Deťom ukáže napríklad vygenerovaný obrázok zvieratka a požiada ich, aby povedali, čo je na ňom v poriadku a kde sú chyby. Deti tak prichádzajú do kontaktu s digitálnym produktom, ktorému sú vo svojom živote aj tak vystavené, napríklad cez AI vygenerované rozprávky.
Samostatná práca žiaka s AI by mala prísť až na druhom stupni?
Áno, to by som nechala až na druhý stupeň. Vo veľmi špeciálnych pedagogických situáciách by sa mohla použiť aj na prvom stupni, ale s AI by komunikoval učiteľ. Deti by si spolu s ním mohli vyskúšať vygenerovať napríklad pieseň podľa svojich nápadov. V tomto veku by s AI nemali pracovať samy aj preto, aby sa nestalo, že budú zadávať stále nové prompty bez ohľadu na vplyv technológie na životné prostredie. Na druhom stupni sú už deti emočne zrelšie a učenie dokážu postupne viac regulovať. Používanie AI tam považujem za nevyhnutnosť. Pod vedením učiteľa získajú skúsenosti, ako s ňou pracovať.
Ako to vyzerá na vašej hodine, keď pracujete s AI? Aké úlohy zadávate?
Veľmi kladiem dôraz na vyhľadávanie informácií. Je pre mňa dôležité, aby žiaci vedeli porovnávať výstupy, ktoré z AI dostanú. AI môžu použiť na to, aby im pomohla s čiastkovými výstupmi pri riešení daného problému. Skupiny či dvojice potom strávia možno toľko isto času porovnávaním poskytnutých výstupov. Hľadáme, čo je na nich rovnaké a čo iné, čo je použiteľné a čo nie. Zisťujeme, prečo sa výstupy líšia.
