Záhadná smrť laborantky v Irkutsku vyvolala otázky o ruskom protimorových ústavoch
Od úmrtia 28-ročnej laborantky na neznámu infekciu v protimorovom laboratóriu v ruskom Irkutsku prešli dva týždne, no zdravotnícki predstavitelia po celom svete stále čakajú na odpovede na základné otázky. Daria Šipilova podľa pôvodných správ zomrela na pľúcny mor, čo vyvolalo obavy týkajúce sa výskumu, ktorý sa v spomenutom zariadení vykonáva, ako aj z možných slabých bezpečnostných opatrení.
Ruské úrady neskôr vylúčili, že by smrť Šipilovej spôsobil pľúcny mor – bakteriálna infekcia vyvolaná rovnakým patogénom ako známejší bubonický mor. Doteraz však neinformovali, aký patogén bol zodpovedný za jej zápal pľúc.
Incident poukázal na nedôveru voči ruskému výskumu
Incident, ktorý odsúdili Spojené štáty aj ďalšie vlády, poukázal na nedôveru medzinárodného spoločenstva voči ruskému biomedicínskemu výskumu, ktorá pretrváva od čias rozsiahlych programov sovietskej armády na vývoj biologických zbraní.
Ústav v Irkutsku nikdy nefungoval ako vojenské zariadenie. Bol však súčasťou rozsiahleho utajovaného „Protimorového systému“, ktorý pozostával zo stoviek terénnych staníc a laboratórií po celom Sovietskom zväze. Tisíce výskumníkov v rámci programu sledovali novovznikajúce kmene moru a iných endemických chorôb, likvidovali hlodavce prenášajúce choroby a pokúšali sa o vývoj vakcín.
Podľa odborníkov tieto zariadenia poskytovali vzorky patogénov aj vojenským laboratóriám zodpovedným za vývoj biologických zbraní počas sovietskej éry. Väčšina z týchto zariadení stále funguje. Tie v Rusku zostávajú prísne strážené, no niektoré v bývalých sovietskych republikách otvorili dvere medzinárodným výskumníkom, ktorí chceli spoznať niekdajší systém.
Mor sužuje Euráziu už tisíce rokov
Najsmrteľnejšou a najznámejšou epidémiou moru – ochorenia spôsobeného baktériou Y. pestis a prenášaného hlodavcami – bola takzvaná „čierna smrť“ v Európe v 14. storočí. Euráziu však mor sužuje už tisíce rokov.
