Ukrajinský ekonóm Vlasiuk: Ruské vojenské výdavky rastú, príjmy do rozpočtu klesajú
Ruské vojenské výdavky dosahujú tento rok približne 21 biliónov rubľov, zatiaľ čo v roku 2021 to bolo podľa odhadov šesť biliónov rubľov. Uviedol to ukrajinský matematik a ekonóm Volodymyr Vlasiuk, riaditeľ štátneho analyticko-poradenského podniku Ukrpromzovnišexpertyza, ktorý sa venuje priemyslu, zahraničnému obchodu a ruskej ekonomike.
Vojenské výdavky podľa neho predstavujú približne 43 percent všetkých rozpočtových výdavkov. Rusko tento rok zvýšilo deficit rozpočtu na takmer sedem biliónov rubľov, pričom Vlasiuk predpokladá, že reálne sa môže dostať na deväť až desať biliónov rubľov.
Problém Ruska podľa ekonóma nespočíva len v rastúcich vojenských výdavkoch, ale hlavne v klesajúcich príjmoch do rozpočtu. Tie vysychajú vinou poklesu exportu, predovšetkým ropy a ropných produktov. Istý čas to dokázali kompenzovať z Fondu národného blahobytu, v ktorom bolo v roku 2022 zhruba 145 miliárd dolárov. Dnes je tam podľa odhadu 32 až 34 miliárd dolárov, časť v jüanoch a časť v zlate.
Ukrajinské HDP bolo vlani 205 miliárd dolárov, ruské je okolo troch biliónov dolárov. Ukrajinský vojenský rozpočet teraz predstavuje približne 120 miliárd dolárov, ruský asi 230 miliárd dolárov. Do ukrajinského rozpočtu peniaze plynú z daní, ktoré generuje ukrajinská ekonomika, okrem toho pomáhajú partneri. Plánované príjmy na budúci rok dosiahnu 125 miliárd dolárov, z toho 70 miliárd zabezpečí Ukrajina a 55 miliárd európski partneri. Rusku nikto nepomáha a môže sa spoliehať iba na vlastnú ekonomiku.
Pokiaľ ide o Čínu a Indiu, Vlasiuk ich nenazýva pomocou. Čína je podľa neho len ochotná nakupovať ruskú produkciu, ktorej sa Európa postupne zrieka, pričom tieto obchody sú výhodné hlavne pre Čínu. Rusko je nútené poskytovať jej obrovské zľavy. Kým pri predaji ropy Urals Európanom boli Rusi schopní zľaviť 5 až 7 percent zo svetovej ceny, Čína teraz nakupuje od Rusov so zľavou až 15 percent. Pri medi, hliníku alebo nikle, ktorých ceny sa v minulosti riadili Londýnskou burzou kovov, Rusi dnes Číňanom bežne musia zľaviť až 12 percent.
Moskva na vynútených zľavách prekoná podľa Vlasiuka 20 až 30 miliárd dolárov ročne. Preto sa na Čínu pozerá ako na faktor, ktorý, naopak, vytvára tlak na ruskú ekonomiku, nie ako na ruského spojenca. Na otázku, či ide o jeho tvrdenia alebo sa to dá dočítať v oficiálnych ruských zdrojoch, uviedol, že Rusi falšujú všetky údaje, ktoré sa dajú falšovať.
