Prečo cítime dotyk pera na papieri, a nie v ruke
Vezmite si pero a napíšte pomaly niekoľko slov. Sústreďte sa na samotný zážitok písania. Kde vnímate miesto dotyku medzi sebou a svetom? Vnímali ste, ako sa pero dotýka vašich prstov, alebo skôr hrot pera na papieri? Väčšina ľudí odpovie, že cítia dotyk na hrote pera.
Tento jav opísal rakúsky filozof Ludwig Wittgenstein vo svojich Filozofických skúmaniach už pred trištvrte storočím. Písal o vychádzkovej palici: „Keď sa dotýkam predmetu palicou, cítim dotyk na konci palice, nie v ruke, ktorá ju drží.“
Ako je to možné? Veď v pere ani v palici nie sú žiadne nervy. Záhada má riešenie: hranice nášho biologického tela nie sú hranicami nášho „ja“, ako ho každodenne prežívame.
Kto nosí pravidelne okuliare či snubný prsteň, ich po čase podvedome začne považovať za svoju súčasť. Tenistka vníma raketu ako predĺženie vlastnej ruky, podobne dirigent taktovku. Pri šoférovaní na diaľnici sa pozornosť nesústreďuje na volant, ale na cestu desiatky metrov pred vozidlom. Auto sa na čas cesty stáva súčasťou človeka.
To, čo patrí k „ja“ jednotlivého človeka, sa môže v priebehu času meniť. Môže to byť byt, v ktorom človek býva, krajina, ku ktorej sa hlási, vzťahy či spoločenská rola.
