Videl Nórov víťaziť, tak oživil stagnujúcu kariéru. Ako dátový analytik Almgren vyhral maratón v New Yorku
Švéd Andreas Almgren bežal v New Yorku svoj prvý maratón a na výhru Európana tu čakali tridsať rokov. V tínedžerskom veku patril k najväčším švédskym talentom v behu na 800 metrov, zastavili ho však zranenia a zdalo sa, že z veľkých plánov nič nebude.
Mal len 23 rokov, keď sa zmieril s tým, že atlétom svetovej úrovne sa zrejme nikdy nestane. Napriek tomu nechcel s behom skončiť. „Dúfal som, že sa mi podarí aspoň prebojovať do švédskej reprezentácie,“ spomína.
Popri náročnom období študoval priemyselné inžinierstvo a manažment, pričom sa venoval aj matematike, optimalizácii a teórii systémov. Čoraz viac ho zaujímali dáta a popri škole pozorne sledoval, čo sa deje u susedov v Nórsku. Bratia Ingebrigtsenovci začínali na atletickej dráhe porážať najlepších afrických bežcov a Almgren premýšľal, ako je to možné.
Záujem o dáta a inšpirácia nórskym tréningovým modelom sa napokon stali dôležitou súčasťou jeho vlastnej bežeckej cesty, na ktorej sa v nedeľu v New Yorku odohrala jej zatiaľ najvýraznejšia kapitola. Tridsaťjedenročný Almgren, kedysi nádej švédskej osemstovky, absolvoval svoj prvý maratón v živote. A výsledok? Presvedčivá výhra s mimoriadne rýchlym záverom.
Newyorský maratón vyhral ako prvý Európan po 30 rokoch a v širšom maratónskom kontexte je Švédov výsledok ešte unikátnejší. Ak počítame veľké svetové maratóny a zaradíme k nim aj majstrovstvá sveta a olympijské hry, posledným víťazom narodeným v Európe bol Talian Stefano Baldini, ktorý uspel na olympiáde v Aténach v roku 2004.
V nasledujúcom texte sa pozrieme na to, ako sa z Almgrena vďaka systematickému tréningu stal jeden z najlepších vytrvalcov na svete, na netradičnú obuv, v ktorej v nedeľu bežal, aj na jeho olympijské ambície v Los Angeles 2028. Účasť v maratóne na OH pôvodne neplánoval, po newyorskom víťazstve však začína reálne uvažovať o tom, že sa pokúsi napodobniť Emila Zátopka.
Pôsobivé zrýchlenie
O svojom maratónskom debute hovoril Andreas Almgren pred štartom s rešpektom. Najväčšie obavy mal z toho, čo ho čaká po 35. kilometri, keďže za túto hranicu sa v pretekoch ešte nikdy nedostal. V cieli priznal, že si síce predstavoval rôzne scenáre, no realita ho prekvapila pomerne paradoxným spôsobom.
