Bol dedo nacista? Alebo gardista?
Keď pred pol rokom vplyvný nemecký magazín Der Spiegel zverejnil digitálnu kartotéku členov Hitlerovej strany NSDAP, v Nemecku sa opäť raz rozprúdila debata o nacistickom dedičstve. Na rozdiel od minulosti sa už netreba prehrabávať v zaprášených archívoch, výsledky hľadania sú tu v okamihu, prístupné online.
Čo nové sa Nemci o svojich predkoch dozvedeli? Boli dedo (a babka) nacisti? A ak áno, čo s tým? Na rozdiel od šesťdesiatych rokov, keď podobné otázky kládli deti rodičom pri večeri, tieto debaty o (rodinnej) minulosti už stratili výbušnosť.
Je to tak z jednoduchého dôvodu: skutoční alebo potenciálni nacisti až na malé výnimky už nežijú. Nedajú sa teda konfrontovať, a to ani s kritickým zámerom, ani s účelom obhajoby. A práve druhá možnosť prevládala ešte pred štvrťstoročím, keď túto otázku kládli vnúčatá ešte žijúcim starým rodičom.
Odpoveď vtedy znela: Nie, dedo (a ani babka) neboli nacisti. Nacisti boli tí druhí, tí odvedľa, odinakiaľ. A teda vlastne odnikiaľ. Dedo si len robil svoju robotu. A ak aj boli, vnuci a vnučky o tom vraj nevedeli. Tak ako predsedníčka krajne pravicovej Alternatívy pre Nemecko (AfD) Alice Weidel.
