František Blažo: Po synovej smrti sa všetko zmenilo
František Blažo, 79-ročný významný výtvarník, sa nachádza vo svojom ateliéri na košickom korze, kde sa rozpráva o svojom živote a umení. Na stretnutie prichádza s malým oneskorením a ospravedlňuje sa za to, čo naznačuje jeho introvertnú povahu. Nielenže patrí k osobnostiam slovenskej výtvarnej scény druhej polovice 20. storočia, ale celý svoj život sa vyhýbal útokom mediálneho záznamu, pričom toto je jeho prvý väčší rozhovor. Atmosféra rozhovoru je uvoľnená, slnečné svetlo preniká do ateliéru a vytvára príjemnú atmosféru, kde si Blažo spomína na minulosť.
V rodinnom prostredí, kde sa jeho žena, umelkyňa Katarína Tekeľová Blažová, pohybuje okolo s občerstvením a starými rodinnými fotografiami, sa aj naďalej rozpráva o svojom synovi Markovi Blažovi, ktorého smrť pred piatimi rokmi zasiahla jeho život, a to nielen osobne, ale aj profesne. Spomína, že po jeho odchode sa pre neho všetko, vrátane umenia, prestalo zmysluplne existovať. Bez synovej prítomnosti sa cíti osamelo a existuje u neho pocit, že život nie je už taký, aký kedysi bol.
Blažo sa zamýšľa nad rozhodnutiami, ktoré jeho život formovali, vrátane odmietnutia ponuky na futbalovú kariéru a tlaku zo strany kolegov umelcov, aby sa pripojil k komunistickej strane, čo odradil. Rozpráva o svojich projektoch a o tom, ako dlho sa pokúšal zažiť úspech vo výtvarnom svete. Teraz, po všetkých peripetiách a frustráciách z nedostatku dôvery zo strany galérií, je jeho súčasná výstava „Všetko do času“ pre neho predovšetkým emocionálnou rekapituláciou skôr absolútnou slávou. Z organizácie výstavy, na ktorej neplánoval byť prítomný, je nakoniec príjemne prekvapený a pocit zúčastniť sa každého momentu ho napĺňa zmiešanými pocitmi.
V rozhovore zmieňuje, ako ho zaskočila účasť na vernisáži výstavy. Stretnutie s mnohými známe tvárami, s ktorými sa nevidel po niekoľko desaťročí, ho zmiatlo. Zhmotnili sa v ňom nostalgické spomienky a prehliadky jeho minulého života. Spomenul aj to, že sa mu na vernisáži páčilo, že sa zúčastnili jeho bývalí študenti, ktorí si ho pamätajú pred mnohými rokmi. Pre Blaža to bol moment plný nečakaných stretnutí, ktorá mu ukázala, ako veľmi ho jeho život a kariéra ovplyvnili.
Jedná sa o mimoriadne významný čas, ktorým sú pred súčasným znepokojením nad budúcnosťou a umením aj jeho zloženie spôsobila smrť syna, ovplyvnila aj osobný a rodinný život. Tento rozhovor otvára dôležité otázky o vyprahnutosti a prázdnote, s ktorými sa umelci snažia vyrovnať po osobných tragédiách, a o tom, ako sa umenie môže stať nástrojom uzdravovania.
