Ako Terminátor neprišiel do krčmy v Utekáči: Hore je nebo, v hladovej doline je slávna „filmová dedina“
V Utekáči, malebnej dedinke s príchuťou histórie a zábavy, sa mali pred jedenástimi rokmi natáčať scény pre nový diel slávneho filmu „Terminátor“. Miroslav Barutiak, starosta Utekáča, sa v tom čase rozhodol, že ponúkne hollywoodskej produkcii naše opustené sklárne, ktoré vtedy ešte existovali a vyzerali ako zónové dedičstvo vojnovej spúšťe. Cieľom bolo preniknúť do výberu lokalít a katapultovať Utekáč do mapy filmového sveta.
Ako sa nielen miestni a návštevníci snažia predstaviť obraz, v ktorom by Arnold Schwarzenegger trávil prestávky s miestnymi mužmi pri pive v ich krčme, realita sa ukázala byť komplikovanejšia. Rôzne dohady vravia, že jedným z dôvodov neuskutočnenia natáčania bola absencia dostatočných ubytovacích kapacít. Navyše, pre hollywoodske hviezdy sa v celom Banskobystrickom kraji nenašlo žiadne vhodné miesto s rozlohou minimálne 200 metrov štvorcových, čo sa viedlo k zrušeniu plánu na natáčanie.
Faktom zostáva, že výkon starostu, ktorý sa dokázal dostať do kontaktu s hollywoodskymi producentmi, je zaujímavejší než rozpadnuté sklárne, ktoré kedysi poskytovali zamestnanie miestnym obyvateľom. Títo zamestnanci sa predtým podieľali na výrobe sklených výrobkov, lampášov a termosiek, ktoré sa stali medzinárodne populárne, a s príchodom privatizácie a následnou krachovom v roku 1999 sa všetko otočilo naruby. Distribúcia produktov a existencia sklární výstavne osvetľuje búrlivú históriu mestskej ekonomiky.
Ruinovaná história a súčasná spomienka
Starosta Barutiak si okrem slávy filmu sľuboval aj konkrétnu praktickú výhodu – trvalé odstránenie rozpadávajúcich sa priestorov niekdajších sklární. Na konci socializmu, konkrétne v Utekáči, sa nachádzali jediné sklárne v strednej Európe, schopné produkovať termosky, ktoré sa stali vysoko cenenými produktmi. Vznik týchto zariadení viedol k odumieraniu niekdajších výrobných kapacít v oblasti, a tak dnes v ruinách týchto zariadení, ktoré sa zdajú pripomínať dediny zničené vojnou, sa stretávajú spomienky na slávu.
Posledné zvyšky súčasných stavebných jednotiek, ktoré tu kedysi fungovali, fascinujú nových dobrodruhov aj turistov, ktorí ocenili prostredie na lezenie, nachádzajúce sa v komíne, ktorý sa stal atypickou lezeckou stenou. Ráno s nostalgickými spomienkami na staré časy sa zdá, akoby nič nezostalo po slávnych dňoch, len ubohé pozostatky a otázky, prečo Utekáč nezískal zaslúženú pozornosť, ktorú mohli získať aj filmári.
Zatiaľ čo sa sklá zničili a priemysel ustúpil, kultúrne otázky, spojené s históriou, zostávajú večne živé v pamäti obyvateľov. Tak sa zrodil príbeh Utekáča, ktorého potenciál bol nepochybne kvalitne zabudovaný od samého začiatku.
