Ženy nie sú deti
Na svete strávil človek viac ako 50 rokov, obklopený rozmanitými postavami z kruhu rodiny a priateľov. Mám matku, dcéru, sestru a veľa ďalších žien vo svojom živote, ktoré mi ukázali, aké rozličné sú perspektívy a názory, ktoré ženy môžu mať. Od mojich starých mám až po súčasné kolegyne, mali a majú všetky jasnú predstavu o tom, čo chcú. Na sociálnych sieťach sú moje príspevky často ovplyvnené názormi žien, zatiaľ čo ich presvedčenie si obhajujú samostatne.
Myslím si, že je málo pravdepodobné, aby som narazil na ženu, ktorá by bola neistí a potrebovala, aby ju muž usmerňoval. Naopak, poznám množstvo žien, ktoré sa proti takémuto prístupu vehementne ohradili. Napriek tomu existuje určitý druh patriarchálneho pohľadu, ktorí niektorí muži na ženy aplikuju, akoby samé nemali právo rozhodovať o svojich životoch. Cieľom je, aby sa tieto stereotypy zmenili, aby všetky ženy boli považované za kompetentné bytosti, schopné urobiť vlastné rozhodnutia.
V tejto súvislosti sa môžeme pozrieť aj na pokrok v anglikánskej cirkvi a na zmeny, ktoré nastávajú, aj keď narazia na odpor. Myslím, že je dôležité venovať sa aj prieskumom, ako sú tie zo Zimbabwe, ktoré ukazujú vyššie percento mladých žien, ktoré trpia nezdravými vzťahmi. Navyše sa otvárajú dvere k rozhovorom so ženami, ktoré pracujú na zlepšení podmienok pre dievčatá z rómskych komunít vystavených chudobe.
Pri pohľade na túto tému si človek môže položiť otázku: prečo je tolik presvedčenie, že ženy nevedia, čo chcú? Až na nepatrné výnimky, drvivá väčšina žien jasne pozná svoje túžby a ciele. Tak prečo sa táto predstava stále presúva do verejného diskurzu? Je načase zbaviť sa týchto predsudkov a začať sa na ženy pozerať ako na plnohodnotné a samostatné osoby, ktoré vedia, čo chcú.
