Medzinárodná diplomacia na hrane absurdity: Veľvyslanec Radačovský na Cypre
Slovenská politika opäť potvrdila, že sa nebojí prechádzať hranice normálnosti. Na nedávnom zasadnutí zahraničného výboru Národnej rady sa udiala udalosť, ktorá prekonala všetky očakávania. Budúci slovenský veľvyslanec na Cypre, Miroslav Radačovský, momentálne still koaličný poslanec, zaskočil prítomných jednou nečakanou požiadavkou. V reakcii na kritiku od svojho kolegu, podpredsedu výboru Tomáša Valáška, Radačovský navrhol, aby kolega vyskočil z okna, pričom úsmevne žiadal, aby mu predtým otvoril. Tento výrok na prvý pohľad predznamenáva, že sa situácia v slovenskej diplomacii nachádza na pokraji absurdity.
Radačovský, známy svojou nacionalistickou agendou, predtým bez ostychu požehnal poslancovi PS Michalovi Sabovi, ktorý nedávno uzavrel sobáš so svojim partnerom. Hoci mu je ľúto, že na Kresťanskom Cypre sú povolené sobáše ľudí rovnakého pohlavia, ako profesionálny diplomat predsa len vie blahoželať, akoby sa o nič nejednalo. Radačovský zároveň vyjadril svoj ambiciózny cieľ – jedným z jeho hlavných snov je, aby sa niektorá z cyperských ulíc menovala po slovensko-cyperskom priateľstve. Áno, čítate správne, práve takto si predstavuje reprezentáciu Slovenska na Cypre – zmohla ho len holubica pokoja na cyperskej vlajke.
Pozoruhodné je, že Radačovský sa dokonca vyjadril, ako vie po grécky, čo bolo vzápätí vyvrátené pripomienkou, že nohu v reči nemá. Vysvetlenia jeho amaterizmu sa však dostalo sluchu členov výboru, ktorí sa pred ním usmievali a niektorí dokonca krčili plecami v znechutení.
Táto situácia, ako aj samotné vystúpenie Radačovského, je významným osviežením v spleti bežnej slovenskej politiky, ktorá sa vyznačuje čoraz častejším uplatňovaním nepredvídateľných, ba až groteskných momentov. Málokedy sa stane, že budúci diplomat sa počas krátkej prezentácie vyzlieka, a zároveň rozpráva o zásadných otázkach, ako je obhajoba záujmov Slovenska. Máme dôvod sa pýtať, aká zodpovednosť leží na jeho pleciach, ak jeho vyjadrenia budú pokračovať v podobnom duchu.
Na rokovaní sa objavila aj reakcia koalície, ktorá Radačovského predsa len podržala, pričom výbor, zložený z koaličných členov, sa tváril prekvapene – niektorí si zakrývali tváre v rozpakoch zatiaľ čo iní vyjadrovali pobavenie. Predseda výboru, Marián Kéry, sa snažil naviesť Radačovského k vecnejšiemu diskursu, no to sa ukázalo ako úloha nad jeho sily.
Radačovský tak potvrdzuje, že slovenská politika opäť raz prekračuje otváracie okná absurdu, pokiaľ ide o diplomatickú reprezentáciu a zahraničnú politiku Slovenska. Jednou z hlavných otázok ostáva, ako táto situácia ovplyvní slovenské vzťahy so susednými štátmi a dôveryhodnosť našich diplomatov v zahraničí.
