Od balónikov k biču: Ficova vláda nachádza nepriateľa v hladných deťoch
Máme tu situáciu, kedy vláda, vedená Robertom Ficom, preukazuje svoj sklon k cynizmu v oblasti sociálnych dávok. Kým štát objavuje milióny pre podpory pre bohatších, chudobným rodinám zostáva len zoškrtaný zostatok na ich prežitie. Túto paradoxnú realitu sme mohli zažiť najmä počas Medzinárodného dňa detí, kedy vládni predstavitelia na sociálnych sieťach zdieľali dojemné príspevky s balónmi a úsmevmi, avšak skutočná politika ich vlády je úplne odlišná.
Vláda sa rozhodla stavať na kultúre hnevu a predsudkov, pričom jej cieľom sa stali najzraniteľnejšie skupiny, najmä deti, ktoré už teraz trpia nedostatkom. Hlavným heslom sa stalo „práca namiesto dávok“, čím sa de facto marginalizuje problém nedostatku pracovných miest a možností na dosiahnutie zamestnania v regiónoch, kde chudoba panuje.
Napriek tvrdeniam o 3 000 nových pracovných miestach, minister práce a sociálnych vecí Erik Tomáš priznáva, že 18 000 potenciálnych zamestnancov neprešlo prijatím zamestnávateľmi. Toto jasne ukazuje, že problém nie je v pracovníkoch, ale skôr v absencii pracovných miest. Tieto čísla odhaľujú, že tlak na chytenie lenivcov do systému je v mnohých prípadoch jednostranný, ignoruje totiž realitu firiem a ich záujmov.
Ak vláda skutočne chce prispieť k zlepšeniu situácie, mala by zvážiť presmerovanie financií na podporu vzdelávania a služieb pre rodiny, aby sa deti mohli sústrediť na školu a nie sa báť o obživu. Čin, ktorý spočíva v zbieraní prídavkov na potraviny od chudobných rodín, nie je žiadnou reformou, ale brutalizovaním sociálnej politiky.
Morálny úpadok dosahuje svoj vrchol v prípadoch, ako sú videá z Trebišova, kde minister Tomáš poukazuje na rodinu s siedmymi deťmi, pričom táto rodina predstavuje len pätinku z celkového počtu podobných situácií v krajine. Pochopiteľne, takýto narratív len umocňuje klamný pocit, že existuje masívne zneužívanie sociálnych dávok, no pravda je, že ide o prípad jedného z piatich.
Kým štát investuje stámilióny do energetických dotácií, ktoré benefituje aj bohatším, pre najchudobnejšie rodiny zostáva len chudoba. Je jasné, že akékoľvek úspory získané z obmedzenia dávok nepresiahnu náklady na udržiavanie prepychového života vlády.
Samotné kroky vlády však nevedú k náprave, ale skôr k eskalácii problémov, ktoré zatiaľ nedokázali dokázať realitu všetkých detí, ktoré trpia nerovnosťou. Namiesto prevzatia zodpovednosti a hľadania riešení pre najzraniteľnejších sa zdá, že cieľom je historicky dokola trestať tých, ktorí nedokážu brániť svoje práva.
V Progresívnom Slovensku sme si vedomí, že poukazovanie na tieto nehoráznosti nestačí. Pomôcť deťom a ich rodinám znamená pracovať na systematickej podpore. Zameranie na investície do vzdelávania, podpora miestnych podnikateľov a mimovládnych iniciatív môže priviesť k zlepšeniu situácie. Presmerovanie prídavkov priamo do škôl, nie do vreciek štátu, môže poskytnúť potrebnú pomoc.
Budúcnosť Slovenska by sa nemala zakladať na trestaní tých najzraniteľnejších, ale skôr na podpore rozvoja a odstraňovaní prekážok na ceste k lepšiemu životu pre všetkých. Takto by sme mohli vybudovať lepšiu spoločnosť pre budúce generácie.
