Trumpova cesta do Pekingu: Obchodný chaotický tanec s technológiami
5. mája 2026, na palube Air Force One, americký prezident Donald Trump vyrazil na významnú misiu do Pekingu, avšak presný plán pre tento výlet sa začal formovať až počas technických medzipristátí, najmä pri dohadovaní sa s generálnym riaditeľom Nvidie, Jensenom Huangom. Pridanie Nvidie na zoznam delegácie nebolo len administratívne rozhodnutie, ale prevádzalo ho presne zameraným strategickým zámerom: podnietiť Čínu k otvoreniu svojho trhu americkému podnikaniu, pričom špeciálny dôraz sa kládol na umožnenie predaja už schválených amerických technologických produktov.
Podľa informácií z rokovania, cieľom tejto cesty bol predaj druhej generácie AI čipov H200 od Nvidie. V januári 2026 Ministerstvo obchodu pod vedením Howarda Lutnicka schválilo predaj týchto čipov približne desiatim čínskym spoločnostiam, ako sú technologickí giganti Alibaba, Tencent a ByteDance, ale aj distribútorske spoločnosti ako Lenovo a Foxconn. Každá z týchto firiem mohla získať až 75-tisíc kusov, avšak dodnes žiadna z nich čipy nenakúpila.
Dôvody za týmto zdržaním však ležia mimo působností Bieleho domu. Minister Lutnick uviedol na aprílovom vypočutí, že čínska vláda sama sebe bráni a odmieta povoliť svojim firmám nákup uvedených čipov. Tento krok naznačuje, že Čína má vlastnú víziu správy technologických investícií, ktorú sa rozhodla kalibrovať vo svoj prospech, voči čomu sa mohol Washington predtým javiť ako zdržujúca moc. Teraz však nastáva obrat – zatiaľ čo Američania uvoľňujú obmedzenia, Číňania blokujú prístup k predtým schváleným technológiam.
Protekcionizmus a chaos na oboch stranách
Rokovania prezidenta Trumpa a čínskych partnerov reflektujú narastajúci protekcionizmus oboch krajín, no každý z nich si zvolil odlišné prístupy a nástroje. Americký protekcionizmus sa vyznačuje mnohými rozporuplnými a hlučnými krokmi. Trumpova administratíva si vyžiadala, aby z predaja Nvidie prúdilo 25 percent z výnosov do amerického rozpočtu. Toto viedlo k technickým otázkam ohľadom prepravy čipov cez územie USA, aj keď neboli vyrobené v Amerike.
Na čínskej strane dochádza k opačnej dynamike. Čína pracuje na svojom vlastnom protekcionizme, v ktorom je rozhodovanie o technologických investíciách striktne kontrolované a spravované. Čínske firmy ostávajú v zásade izolované od amerických produktov navzdory dlho očakávaným uvoľneniam. Peking sa následne pýta na potenciálne skryté zásahy, ktorými by mohla USA manipulovať hardware predávaný na svojom území.
Pravda v chaose
Diskusie v rámci administratívy sú ďalším znakom chaosu, ktorý panuje medzi vládnymi pozíciami a súkromným sektorom. Keď sa demokratický senátor Chris Coons pýtal na predaje, minister Lutnick potvrdil, že neboli uskutočnené žiadne dodávky čipov, zatiaľ čo CEO Nvidie tvrdil presný opak. Oba názory, aj keď pravdivé z rôznych uhlov pohľadu, predstavujú zmätok, ktorý vrhá tienenie na samotnú politiku a odhaľuje vnútorné rozporuplnosti tejto zložitosti.
Rokovanie medzi Spojenými štátmi a Čínou v oblasti technológií, predaja a protekcionizmu sa tanec, v ktorom jasne prevládajú zmätok a nepredvídateľnosť, obzvlášť potom, keď dominujú protichodné vlády so svojimi vlastnými záujmami a stratégiami. Namiesto harmonizovania netransparentná politika Washingtonu a Pejingu len prehlbuje chaos vo svetovom obchodovaní a technologických trhoch.
