Samit NATO: Prezident bez aktivnej prípravy
V utorok má Slovensko zastupovať prezident Peter Pellegrini na nadchádzajúcom samite NATO. Avšak, prístup, ktorý vládne okolo tohto dôležitého podujatia, vzbudzuje množstvo otázok. Dôležité diplomatické záležitosti by sa nemali obsluhovať jedným príspevkom na sociálnych sieťach či rýchlo zvolaným brífingom deň pred samitom. Takto sa pred občanmi skrýva skutočný obsah a žiadne konkrétne pozície neboli verejne predstavené.
Neúcta voči inštitúciám
Takýto prístup nie je len prejavom arogancie, ale aj hlbokou neúctou voči inštitúciám a zavedeným praktikám medzi vládou a prezidentským úradom. Prezident, ako suverén v oblasti zahraničnej politiky, by mal predchádzať chaosu a nepripravenosti. Zaslána správa jeho obmedzenej zodpovednosti však nič neospravedlňuje. Nielenže by sa mal aktívne zúčastňovať na vyjednávaniach, ale mal by byť aj prvotným aktérom v procese tvorby pozícií Slovenska na samite.
Kde sú slovenské priority?
V skutočnosti sa žiadne konzultácie nekonali, ani vláda neschválila žiadne spoločné priority. Premiér radšej venoval čas iným sférom, ako je otázka bezpečnosti a prípravy na samit, pričom sa vyhýbal prehlbovaniu diskusií o slovenských záujmoch, ktoré by sme mali presadzovať na medzinárodnej úrovni. Neexistujú žiadne jasné vyhlásenia o tom, ako Slovensko plánuje prispievať k kolektívnym cieľom v rámci NATO.
Pasivita prezidenta a vládne zlyhania
Prezident má zodpovednosť formovať a uvádzať do praxe obranné stratégie, ktoré sú pre Slovensko kľúčové. Ak sa však neprijmú potrebné kroky na zjednotenie pozícií medzi prezidentom a vládou, výsledok bude iba prázdny diskurz bez akéhokoľvek reálneho obsahu. Nepotrebujeme byť v pozícii, v ktorej sa len zúčastníme, ale mali by sme byť aktívnymi prispievateľmi, ktorí sa podieľajú na formovaní bezpečnostného prostredia Európy.
Očakávanie na pozadí vážnych problémov
V kontexte súčasnej geopolitickej situácie a zhoršovania vzťahov v rámci NATO s naším spojencom USA, Slovensko opäť ostáva na okraji. Otázky ako podpora Ukrajine či otázka Irána sú ignorované, zatiaľ čo obranný priemysel je považovaný za politickú korisť. Ako teda môžeme reprezentovať svoje záujmy na nadchádzajúcom samite, ak sme už porušili svoje záväzky?
Vyžaduje sa zmena prístupu
Kľúčové je, aby prezident na najbližších rokovaniach nielen predstavoval svoje frázované vízie, ale aby aktívne navrhoval konkretizované kroky a opatrenia. Sme vo fáze, keď je potrebné, aby sa hlava štátu stala realitou a posilnila naše obranné kapacity v rámci NATO. Prezident, ako vrchný veliteľ ozbrojených síl, by mal mať jasno v akčných plánoch, a nie čakať na inštrukcie od vlády, informovať verejnosť a byť jej zodpovedný.
Je nevyhnutné, aby slovenské vedenie prešlo z pasivnej reakcie do aktívneho vyjednávania a prijímania rozhodnutí, ktoré budú prospešné pre našu štátnu bezpečnosť a postavenie v medzinárodnej politike.
