Toto leto dovolené deťom čítať, čo chcú. A aj sebe
Vstupujem do kníhkupectva s jasnou intenciou: chcem svojim deťom zaobstarať dobrú hrubú knihu, ktorú by sme spolu čítali pred spánkom. Keď však môj syn okamžite zamieri k polici s knihami o Minecrafte a s nadšením si vyberá príručku, ako v hre stavať lepšie domy, má to za následok, že s ním len bezradne volám: „Ale veď sme chceli…” Zrazu si všimnem ženu vedľa mňa, ktorá sa zamračeným pohľadom na mňa reaguje a povie niečo v zmysle, že takéto knihy nemajú na regáloch čo hľadať, akurát deti odvracajú od toho, čo je skutočne hodnotné.
Pohľad na jej syna, ktorý tiež číta akýkoľvek komiks zo sveta Minecraftu, ma ale zrazu nutí prehodnotiť svoje postoje. Skutočne všetci rodičia, a to aj učitelia, túžime po tom, aby deti čítali, no sotva sa nám to podarí, dostaneme sa do situácie, keď si skôr povzdychneme, než by sme prežívali radosť z ich čítania.
Na túto myšlienku som si spomenul, keď som bol pozvaný do Literárneho stanu na festivale Pohoda, kde sme diskutovali o čítaní detí. Úlohou debaty, ktorú organizovalo občianske združenie Krajina čitateľov, bolo propagovať čítanie pre radosť na školách a zbaviť deti tlaku na výkon a kvalitu ich literárneho zážitku.
Preto nám, rodičom a učiteľom, pripomínajú tzv. desať nedotknuteľných práv čitateľa, ktoré predchádzajú tomuto tlaku. Tieto práva sú esenciálne nielen pre deti, ale aj pre našu schopnosť rozvíjať u nich lásku k čítaniu. V čase, keď sa snažíme naiľahčiť akt čítania, vyvstáva otázka – prečo sa snažíme deti do literárneho sveta zatlačiť, miesto toho, aby sme im dovolili, aby sa tam dostali svojou vlastnou cestou?
V lete, keď je voľný čas a bezstarostné dni, dovolme deťom, aby si samy vyberali, čo chcú čítať. Nezabúdajme, že čítanie ako akt, nemusí byť vždy spojené s hodnotami klasickej literatúry, ale môže byť aj o radosti, objavovaní a dobrodružstve, ktoré si môžu deti priniesť vo svete fantázie, akým je aj Minecraft.
