Potrebuje niekto slovenčinu v 21. storočí?
O budúcnosti slovenskej literatúry a jazyka rozhoduje fakt, ktorý na prvý pohľad môže pôsobiť absurdne, avšak v skutočnosti je veľmi naliehavý. Relatívne malá finančná podpora od kultúrne zameraného donora by mohla zabezpečiť, aby slovenská literatúra zaujala svoje miesto na kulturej mape Európy, a to nielen v súčasnosti, ale aj pre budúce generácie.
Autor článku, literárny publicista, aktívny v Slovenskom literárnom centre a zodpovedný za grantový program SLOLIA, súhlasí s myšlienkou, že súčasné podmienky sú alarmujúce. Problémy, ako kríza, šetrenie a nefunkčný Fond na podporu umenia, vytvorili situáciu, v ktorej je vydávanie pôvodných slovenských literárnych diel stále viac odkázané na crowdfundingové platformy a súkromné zdroje. Tento trend sa posilňuje aj narastajúcim náporom na domácich čitateľov, ktorí majú obmedzené finančné možnosti na nákup kníh.
Existuje reálny návrh, ktorým by slovenský štát mohol podporiť kultúru zakúpením kvalitných umeleckých diel od vydavateľov pre vybraných 1000 verejných knižníc, ako je to bežné v iných krajinách. Tým by sa zabezpečila kontinuita a dostupnosť slovenskej literatúry pre široké publikum. Avšak, táto myšlienka zatiaľ ostáva bez odozvy.
Spisovatelia, ktorí sú zachránení od nesmiernych likvidít, sa snažia pokračovať vo svojej práci aj popri iných zamestnaniach, aby prežili. Bez adekvátnej podpory však hrozí, že prekladači, ktorí majú schopnosť prenášať slovenské dielo do zahraničia, sa stanú vzácnosťou, čo by mohlo viesť k devalvácii slovenského jazyka a literatúry na medzinárodnej scéne. Ak túto situáciu nezmeníme, bude slovenský jazyk a literatúra potrebovať osvieteného donora, ktorý by bol ochotný investovať do budúcnosti.”
Tu je dôležité zdôrazniť, že aj keď predchádzajúce vlády nevynikali v podpore kultúry, súčasná situácia má nové kritéria na hodnotenie tejto podpory. Bez adekvátnej akcie na úrovni štátu môžeme očakávať, že slovenská kultúra čelí vážnemu ohrozeniu, a je potrebné konať rázne a efektívne.
