Psychológ radí, ako sa pripraviť na krízy
Česká republika pred rokom spustila kampaň 72 hodín, ktorá sa snaží obyvateľov naučiť, ako správne reagovať v mimoriadnych situáciách. Táto kampaň má za cieľ pomôcť ľuďom fungovať minimálne prvé tri dni po krízovej situácii, aj bez pomoci záchranných zložiek, s využitím prostriedkov, ktoré môžu mať doma. Napriek tomu sa čoraz viac hlasov ozýva, že obyvateľstvo, hoci vie, čo by malo robiť, sa na tieto krízové situácie nepripravuje. Daniel Štrobl, psychológ a psychoterapeut, vysvetľuje, že za týmto správaním stojí ľudská psychológia, kde emócie často prevyšujú rozum.
Prečo emócie ovplyvňujú naše správanie
Štrobl tvrdí, že správanie ľudí je častejšie motivované emóciami ako faktickými znalosťami. Napríklad, aj keď sa povodne opakujú, ako to bolo v prípade incidentu v obci Troubky, kde si mnohí obyvatelia stále myslia, že podobná katastrofa ako tá v roku 1997 sa ich netýka, žiadne zmeny v ich prístupe sa nezačali diať. Emócie, ako strach, úzkosť alebo odmietanie nepríjemných pocitov, mocne zasahujú do nášho jednaní.
Motivácia a paralyzácia
Vo svojom rozhovore psychológ zdôrazňuje, že k zmene prístupu ľudí k krízovým situáciám by mal byť impulz, ktorý by v nich vzbudil pocit nevyhnutnosti prípravy. Na druhej strane, mnohí cítia paralyzáciu a presúvajú svoje obavy na okraj. Skrátka, je dôležité uvedomiť si, čo nás motivuje konať a prečo v mnohých prípadoch zostávame statickí, aj keď poznáme riziká.
Chybný postoj k najvážnejším krízam
Ďalším zaujímavým aspektom,ktorý Štrobl spomína, je, že nie všetci by mali uvažovať nad extrémnymi scenármi ako sú jadrové havárie alebo vojny. Tieto myšlienky len vyvolávajú zbytočnú paniku. Dôležitejšie je, aby sa jednotlivci sústredili na praktické a bežnejšie krízové situácie, s ktorými sa stretnú v každodennom živote. Takéto prehodnotenie by mohlo viesť k lepšej pripravenosti a účinnejšiemu reagovaniu na krízové situácie.
Na záver
Podľa Štrobla je cieľom psychológie nie život bez strachu, ale vedomá príprava na krízové situácie, pretože vždy sa môžu stať. V konečnom dôsledku je dôležité si uvedomiť, že emócie a racionalita idú ruka v ruke. Príprava na krízu by mala byť súčasťou každodenného života a nie len reakciou na jednorazové udalosti.
