Prečo sa biskup Trstenský ukrýva za Vatikán?
Biskup František Trstenský čelí rastúcej kritike po tom, čo sa jeho diecéza Spišská aktivne zaslúžila o reaktiváciu kauzy blahorečenia biskupa Jána Vojtaššáka. Zatiaľ čo sa Trstenský snaží prezentovať ako nestranný správca procesu, je zrejmé, že bez jeho rozhodnutí by sa táto kauza nemožno dostala na stôl Vatikánu.
Vojtaššákova kauza nie je pasívne sledovaná z Ríma, ale je výsledkom aktivít samotnej Spišskej diecézy, ktorá v rokoch 2015 – 2019 vypracovala doplňujúcu diecéznu fázu a predložila vypracované dokumenty priamo do Vatikánu. Napriek tomu Trstenský vo svojich vyjadreniach často zdôrazňuje, že konečné rozhodnutie o blahorečení leží v rukách Vatikánu, čím sa snaží odviesť pozornosť od svojej úlohy v tomto procese.
V odpovediach na otázky o Vojtaššákovi sa biskup zameriava na otázky holokaustu a odmieta antisemitizmus. Jeho slová na prvý pohľad pôsobia zmierlivo a korektne, avšak za týmito frázami sa skrýva jeho skutočná zodpovednosť. Mnohí kritici tvrdia, že práve takýto prístup je formou alibizmu — snaží sa vyhnúť priamej odpovednosti za opätovné vyvolanie Vojtaššákovej kauzy a jej kontroverzností.
V konečnom dôsledku je biskup Trstenský prezentovaný ako posledná figura na scéne, ktorá skutočne nesie záťaž celého procesu blahorečenia. Ak sa kauza nezačne, je omnoho jednoduchšie povedať: „O tom rozhodne Vatikán,“ než vyzdvihnúť náročnosť a emocionálny dopad, ktorý má táto otázka na veriacich a židovskú komunitu, ktorá bola touto tematikou dlhé roky zasiahnutá.
V hodnotení situácie je zrejmé, že biskup Trstenský sa pokúša vyhnúť kritike a zbaviť sa zodpovednosti, zatiaľ čo jeho diecéza vykonáva praktické kroky k reaktivácii kauzy, bez ohľadu na to, aké bolestivé dedičstvo nesie spomínaný biskup Vojtaššák vo svetle histórie.
