Opravy gabčíkovskej elektrárne: Dlhý proces a rastúce náklady
Gabčíkovská vodná elektráreň, nachádzajúca sa na rieke Dunaj, prešla ťažkým obdobím odkedy bola v roku 2015 zoštátnená druhou vládou Roberta Fica od talianskej spoločnosti Enel. Vláda vtedy argumentovala, že Taliani zanedbávajú potrebné opravy a investície do elektronických sústav. Hoci zástupcovia Enelu tvrdili opak a uvádzali, že generálna oprava bola naplánovaná na rok 2016, nakoniec sa situácia len zhoršila, pričom akékoľvek skutočné plány na opravy zostali nejasné. Fico v decembri 2014 dokonca vyjadril obavy, že bez zjavnej iniciatívy na strane Enelu ostáva elektráreň v slepej uličke, čo v konečnom dôsledku viedlo k vypovedaniu zmluvy s touto spoločnosťou.
Od vtedajšieho kroku si štát niekoľkokrát nalomený vzťah so správcami elektrárne na vlastnej koži. Viaceré pokusy o verejné obstarávanie, ktorých cieľom bolo získať dodávateľa na opravy, skončili neúspechom, pričom tendre boli opakovane zrušené. Napokon, vlani, bola vyhlásená posledná verejná súťaž, v ktorej víťazom bola vyhlásená skupina firiem Andritz Hydro z Rakúska a VUJE zo Slovenska.
Skupina predložila pre modernizáciu gabčíkovskej elektrárne sumu vo výške 465 miliónov eur. Táto cena predstavuje významné navýšenie v porovnaní s pôvodnými odhadmi, ktoré končili okolo 370 miliónov eur. Takmer o 100 miliónov eur vyššie náklady prekvapili odbornú aj politickú scénu, keďže sa s nimi nikdy nepočítalo.
Je to podstatne viac, než na aké sa v minulých rokoch počítalo, pričom zrejme dosiahne platby za mnohé predchádzajúce projekty, ktoré boli plánované na obdobie pred zoštátnením. Ak sa štát rozhodne podpísať zmluvu s vybranými firmami, prvé opravy by mohol vidieť najskôr v roku 2035, čím by sa celý proces realizácie obnovy natiahol na dvadsať rokov od prevzatia správy elektrárne pod štát.
Na túto situáciu reagovala odborná verejnosť s obavami. Znepokojenie vyjadril aj bývalý minister hospodárstva, ktorý poukázal na to, že už samotný fakt, že elektráreň nie je schopná fungovať za priaznivých podmienok, má reálny dopad na energetickú stabilitu krajiny. Až doteraz sa čakalo, že správa elektrárne sa posunie a výkonnosť sa zvýši, no realita ukazuje pravý opak.
Roky bezmodernizácie však naznačujú, že možnosti na zlepšenie sú vo veľmi limitovanom časovom rámci. Ak sa cyklus nedokončí a neprejde schválením, Slovensko sa môže ocitnúť v energetickej neistote. Patria sem nielen obavy o údržbu, ale aj otázky, ako sa zabezpečiť, aby sa podobná situácia neopakovala.
