Hravosť na verejnosti: Prečo dospelým hrozí odsúdenie za správanie, ktoré je tolerované len u detí
Aký pohyb majú dospelí dovolený na verejnosti? Môžu sa prechádzať po chodníku, sedieť na lavičke alebo pobehnúť na autobus. Môžu vysadnúť na bicykel a previezť sa po cyklotrase. Môžu si na workoutovom ihrisku precvičiť svaly.
Ale čo ak by ste sa so svojimi dospelými priateľmi len tak naháňali na sídlisku, šplhali sa po stromoch a vešali sa po sebe, skúšali robiť mlynské kolá a gúľali sa dolu z kopca?
Skupina tanečníčok cez víkend vybehla do ulíc Bratislavy s predstavením, v ktorom napodobňovala kone. Vyvolalo to pohoršenie a umelkyne boli rýchlo označené za deviantky ohrozujúce deti.
Za hravosť na verejnosti dospelým hrozí odsúdenie. Majú sa predsa správať „ako dospelí“. Ten, kto robí neočakávané prudké pohyby, pospevuje si alebo tancuje cestou do práce, je zrazu podozrivý. Takéto prejavy tolerujeme len deťom. A niekedy ani im.
Náš pohyb by mal byť ľahko čitateľný a predvídateľný. Buď hráme basketbal na basketbalovom ihrisku, alebo sa venujeme severskej chôdzi a dodržiavame pri tom presné inštrukcie, ako sa paličkami podopierať. Pohyb v dospelosti sme kategorizovali, organizovali a spútali. A to je škoda.
