Kaviareň je náš mentálny priestor
Dnes je ďalší deň babieho leta. Včera som sa celý deň opaľoval v kaviarni. Teda s krátkymi prestávkami. Myšlienka dostať úpal na terase kaviarne ma vyslovene zaujala.
Kaviareň je moje prirodzené prostredie. Môj habitat, aby som bol odborný. Teren je species vyskytujúci sa hlavne na terasách kaviarní, celosvetovo rozšírený v miernom, ideálne stredozemnom pásme. Babím letom sa jeho výskyt zvyšuje.
Môžete ho vidieť všade. Ale pozor, aj on vás, dívať sa a zdraviť je jeho obľúbenou činnosťou. Napríklad aj niekoho na chodníku cez ulicu, caoooo robinaaaaa! Výkriky a mávanie všetkého druhu. Úplné peklo. Nebo, peklo, raj.
Poznáte tú hru s papierovou skladačkou. Raz sme takto sedeli s mojimi priateľmi v kaviarni oproti Dómu svätého Martina a András hovorí: „Môj otec mi toho veľa nepovedal, ale jednu vec mi kládol na srdce od detstva. ‚András, dobre si to zapamätaj! Vysoké hory sú krásne z diaľky, kostoly zvonku a bary a kaviarne zvnútra.‘“
