Rakovina ústnej dutiny nemusí spočiatku bolieť. Lekárka opisuje zmeny, ktoré by sme nemali prehliadať
Keď pri čistení zubov vypľujete trochu krvi, poviete si, že ste možno len príliš silno zatlačili kefkou. Ranka, ktorá sa nechce zahojiť, tiež nemusí vyzerať ako dôvod na návštevu lekára. Lenže práve takéto zdanlivé drobnosti môžu byť prvým signálom, že sa v ústach, alebo aj inde v tele, deje niečo vážnejšie.
„Stále sa občas stretávam s tvrdením, že na zuby sa neumiera,“ hovorí Markéta Janovská, zubná lekárka a vedúca oddelenia orálnej medicíny na Stomatologickej klinike 1. lekárskej fakulty Karlovej univerzity.
V rozhovore opisuje napríklad pacienta, ktorého problémy v ústach priviedli k diagnóze Crohnovej choroby. Vysvetľuje tiež, ako môže zápal ďasien súvisieť so zdravím zvyšku tela a prečo ranku, ktorá sa nehojí, netreba podceňovať, ani keď vôbec nebolí.
Markéta Janovská v rozhovore vysvetľuje aj to, ako môže zápal v ústach ovplyvniť zdravie srdca či priebeh cukrovky, či môže jediný poškodený zub viesť až k problémom s dýchaním, kedy sa za „aftou“, ktorá sa nehojí, môže skrývať rakovina, a prečo sa zuby môžu začať kaziť, hoci si ich čistíme rovnako ako predtým.
Čo by ste povedali človeku, ktorý si myslí: „Nefajčím, takže sa ma rakovina ústnej dutiny netýka“?
Fajčenie a alkohol patria medzi hlavné rizikové faktory nádorov hlavy a krku. Nádor sa však môže objaviť aj u človeka, ktorý nefajčí ani nepije. Úlohu môže zohrávať genetická predispozícia – napríklad to, že telo nedokáže dostatočne opravovať poškodenia genetického materiálu a chyby sa postupne hromadia. Samotná predispozícia však neznamená, že človek ochorie. Záleží aj na jeho imunite a ďalších okolnostiach. Pri nádoroch koreňa jazyka či podnebných mandlí, s ktorými sa stretávajú najmä lekári ORL, môže zohrávať úlohu aj infekcia HPV (ľudský papilomavírus). To, že človek nefajčí, ho teda pred týmito ochoreniami úplne nechráni.
Spomenuli ste nádory koreňa jazyka aj ústnej dutiny. Komu by mali lekári venovať zvýšenú pozornosť?
Najprv sa ešte vrátim k rizikovým faktorom. Zvýšenú pozornosť treba venovať najmä ľuďom závislým od tabaku, predovšetkým ak zároveň pijú väčšie množstvo tvrdého alkoholu. Títo pacienti by mali byť dôkladne vyšetrovaní. Lekár by im mal tiež odporučiť, aby prestali fajčiť, a ponúknuť im cielenú pomoc pri liečbe závislosti od tabaku, prípadne aj ďalších závislostí.
Kedy treba zbystriť pozornosť?
Zbystriť pozornosť treba, ak sa niektoré miesto v ústach nehojí, napríklad na okraji alebo spodnej strane jazyka. Varovné je aj to, keď nám ťažkosti začnú prekážať pri jedení. Pre nepríjemné pocity, zvýšenú citlivosť či bolesť zrazu uprednostňujeme kašovitú alebo dokonca tekutú stravu, pretože nič iné nedokážeme poriadne prehltnúť. Samozrejme, ťažkosti s prehĺtaním môžu spôsobovať aj bežné vírusové či bakteriálne infekcie. Ak však pretrvávajú dlhodobo alebo sa k nim pridá obmedzená pohyblivosť jazyka, treba im venovať pozornosť. Pri nádorovom ochorení sa v neskorších štádiách môže objaviť aj výraznejšia bolesť. Na začiatku však postihnuté miesto vôbec nemusí bolieť. Pacient si preto môže myslieť, že ide len o aftu alebo drobné poranenie, ktoré sa určite zahojí. Aj závažné ochorenie sa však môže začať takto nenápadne.
