Kluby boli útočiskom v 90. rokoch a sú nimi aj dnes, hovorí Peter Dolník
Novembrový zlom v roku 1989 priniesol so sebou aj zdanlivo okrajovú zmenu. Mladí ľudia sa začali otvorenejšie prejavovať, objavili nočný život a slobodné hudobné zážitky. To všetko sa začalo diať na rodiacej sa klubovej scéne.
Ako to vyzeralo v Bratislave, je témou výstavy a publikácie Medzi eufóriou a vyčerpaním, ktoré vznikli v réžii Múzea mesta Bratislavy. Kniha vyšla vo vydavateľstve N Press. Na vernisáž výstavy a úvodnú párty s búšiacim technom prišli stovky ľudí a o podujatí aj knihe sa rozprúdila diskusia.
Peter Dolník, autor hlavného textu knihy mapujúceho hudobnú Bratislavu 90. rokov, vysvetľuje, aký zvolil prístup, čo mohlo i nemohlo byť inak, ako vníma vzniknutú debatu i klubovú kultúru dnes.
Názov knihy a výstavy Medzi eufóriou a vyčerpaním vznikol hromadným brainstormingom, v hre bolo viacero návrhov a tento nakoniec vybrala väčšina. Dolníkovi sa na ňom páči, že má rôzne vysvetlenia. V súvislosti s klubovou kultúrou ide o eufóriu, ktorú zažíva človek v klube, po ktorej prichádza vyčerpanie, keď sa nadránom vracia domov. Aj tá doba bola v niečom euforická – všetko bolo nové, ľudia chceli budovať demokraciu a novú republiku. Zároveň to bolo vyčerpanie z politickej a spoločenskej situácie.
Na otázku, prečo je dôležité skúmať klubovú kultúru, Dolník odpovedá, že popkultúra komunikuje s tým, čo sa aktuálne deje. Svet sa v nej odráža a hudba často nielen reflektuje, ale sčasti aj predpovedá to, čo len príde. Popkultúra je podľa neho dôležitá súčasť našich životov, prináša nové trendy a určuje spoločenský diskurz.
Lasica a Satinský vraj kedysi povedali, že veľkomestská kultúra prišla do Bratislavy v 60. rokoch. Boli to kabarety a divadlá malých javiskových foriem, dovtedy to bolo skôr malé mesto s ľudovými zábavami. Klubová kultúra je podľa Dolníka akési pokračovanie, nový level. Prispieva aj k lepšiemu životu a ku kultúrnej ponuke v meste. Niekto rád chodí do divadla, iný do klubu – je to úplne legitímny spôsob trávenia voľného času, ale aj podnikania či pridanej kultúrnej hodnoty.
Dolníková premisa je, že klubová kultúra civilizuje a vychováva ľudí. Keď začal chodiť von a ešte nemal osemnásť, navštevoval rôzne miesta prístupné stredoškolákom v Bratislave. Všimol si, že tam bolo veľmi divoko, ľudia sa k sebe správali ako zvieratá, dochádzalo k drgačkám, bitkám a okrikovaniu. Keď sa potom dostal do klubov, bol prekvapený, akí sú tam ľudia priateľskí a otvorení a že tam nie je žiadne násilie. Ide o zomknutú komunitu. Toto chcel ukázať aj výskumne, ale zistil, že je to veľmi zložité, pretože ide o niečo veľmi medzi riadkami, určené možno pre iné vedné skúmanie.
Dolník si vie predstaviť ľudí, ktorých môže prekvapiť, že sa pozornosť venuje popkultúre či klubom. Stále podľa neho existuje predstava, že výskum si zaslúži niečo kanonizované, čosi, čo vnímame ako vysokú kultúru, a že popkultúra je nejaký pridružený spoločenský jav spojený s konzumom a voľnočasovými aktivitami. Podľa neho delenie na vysokú a nízku kultúru už nie je veľmi funkčné, všetko sa stiera a mieša dokopy. Otvorení a rozhľadení ľudia vnímajú popkultúru ako nevyhnutnú súčasť našich životov. Človek, ktorý žije v 21. storočí vo veľkých mestách západného sveta, by mal rozumieť tomu, prečo je popkultúra dôležitá.
Klubová kultúra sa u nás spája so spoločensko-politickým zlomom v roku 1989. Dolník pripomína klišé, že aj predtým tu boli koncerty, len neboli také voľné – kultúrne domy zatvárali o desiatej, sedelo sa na sedačkách a nebol bar. Hudobné kluby patria k tomu novému a prelomovému, čo k nám prišlo po roku 1989. Hoci tu boli vysokoškolské kluby a festivaly, takúto úroveň slobody a otvorenosti sme dovtedy nevideli. Bolo to nadšenie zo všetkého nového a silná energia v ľuďoch. Zrazu sa všetko privalilo zo Západu a ľudia mohli čítať a počúvať všetko, čo im bolo doteraz odopierané. Veľa takýchto kultúrnych aktivít vybuchlo na začiatku 90. rokov. Vracali sa ľudia zo západného exilu, spoločnosť bola otvorená novým myšlienkam a idealistickému nastaveniu, že to ideme spraviť nejako nanovo. Spoločenská zmena spôsobila uvoľnenie, v ktorom sa mohol udiať popkultúrny výbuch.
