Sú veci, ktoré sa vám kedysi zdali úplne samozrejmé.
Až po rokoch si uvedomíte, že samozrejmé ani trochu neboli. Keď sa dnes pozerám na fotografiu so svojho detstva, presnejšie na snímku nazvanej „Detstvo“, uvedomujem si, ako málo som vtedy rozumela skutočnosti, v ktorej som žila. Na tejto fotke som ja, s veselo usmievajúcou sa tvárou, položenou na hlavni tanku, pričom za mnou je ďalší tank so sloganom „Za vlasť“. Táto fotografia je z roku 2019, kedy som naposledy navštívila svoj rodný Doneck, ktorý bol už päť rokov pod okupáciou.
Vojenská oslava a detský svet.
V Donecku neexistoval priestor pre divokosť a vojny, pretože deti doma neboli vystavené priamemu konfliktu. S rodičmi sme na Deň víťazstva, ktorý sa každoročne slávil 9. mája, chodili na rôzne vojenské prehliadky a výstavy. Počas týchto podujatí sme videli veteránov s ich vyznamenaniami pred čelom viedla zástup politika a my sme ich sledovali s úctou. Ladné formácie, červené sovietske zástavy, a modro-žlté ukrajinské vlajky považovali sme za normu bez hlbokého zamyslenia nad ich symbolikou. Až neskôr som pochopila, že oslava víťazstva nad fašizmom je zároveň spojená so zložitými historickými udalosťami, ktoré neboli nikdy zmieňované.
Zabudnuté fakty a stratená perspektíva.
Počas vyučovania nám znamení o druhej svetovej vojne nepredstavovali pravé súvislosti. Pre nás bol známy len pojem „veľká vlastenecká vojna“, ktorá začala v roku 1941, pričom nám nikdy nerozprávali o tom, že konflikt začal už v roku 1939, keď Sovietský zväz a Nemecko spoločne napadli Poľsko. Týmto spôsobom nás pripravovali na nasledujúce generácie a zasiali do nás predstavu heroizmu, no bez poukázania na pravdivé historické pozadie týchto udalostí. Je smutné, že náš pohľad na svet bol starostlivo formovaný, aby nevytváral vedomie o širšom kontexte a o cenách, ktoré sme museli uhradiť.
Ďalšie generačné vplyvy a politická agita.
Čoskoro si záblesky pamäti začali získavať úplne iný význam, keď som sa nad ich hlbokým historickým a kultúrnym pozadím zamyslela. Až v neskorších rokoch som si uvedomila, aký význam mal môj detský zážitok v porovnaní s realitou vojny, ktorú som nielenže zažila, ale ktorá sa rozširovala po celej krajine. Teraz, keď pozorujem militarizáciu detí, ktorá sa dnes deje v Rusku aj na ukrajinskom území, chápem proporcie tejto situácie, ktorá má svoje korene v desivých skúsenostiach z minulosti.
Reflexia a požiadavky na pravdu.
Skúmanie týchto zmien v percepcii a politiky vo vzdelávaní ma privádza k predpokladu, že je dôležité nielen pamätať si históriu, ale predovšetkým ju chápať a vedieť interpretovať bez poškvrnenia pravdy. Odtiaľ pramení naša kapsula kultúry, identita a schopnosť učiť sa zo starých chýb, aby sme mohli zmeniť smerovanie budúcich vojenských konfliktov a pripažiť hlasy tých, ktorí tam boli pred nami.
