Karikovanie oponenta nie je polemika
Diskusia o poplatkoch v školstve je potrebná. Je úplne legitímne pýtať sa, či ich zákaz skutočne pomáha zvyšovať kvalitu vzdelávania, aké sú jeho náklady a či platené programy nemôžu prinášať aj pozitívne výsledky.
Rovnako legitímne je polemizovať a nesúhlasiť s názormi Michala Rehúša. Jeho predstava rovnosti príležitostí nie je vo všetkých bodoch dostatočne rozpracovaná a niektoré jeho tvrdenia o škodlivosti plateného nadštandardu by si zaslúžili presvedčivejšie empirické podloženie, aj keď forma komentára v novinách asi nie je dostatočným priestorom.
Lenže reakcia analytika INESS Róberta Chovanculiaka má od poctivej polemiky a „racionálnej debaty“ ďaleko. Namiesto dôsledného vyvracania Rehúšových argumentov mu podsúva postoje, ktoré nezastáva, a vytvára karikatúru jeho názorov.
Rehúš upozorňuje, že delenie detí podľa príjmu rodičov môže poškodzovať vzťahy a prehlbovať nerovnosti. Chovanculiak reaguje absurdnou otázkou, či by sme preto nemali deti odobrať rodinám a zavrieť do „platónskych kibucov“.
Požiadavka, aby prístup ku kvalitnému vzdelávaniu nezávisel od peňaženky rodičov, predsa neznamená odstránenie všetkých rozdielov medzi deťmi – tu ide o ukážkového slameného panáka.
