Kartograf: Každá mapa musí niečo skresliť, rozhoduje, čo chceme zdôrazniť
Keď chceme zakresliť trojrozmerný svet do dvojrozmernej mapy, vždy musíme niečo skresliť. „Niekedy skreslíme plochy, niekedy uhly, niekedy dĺžky a niekedy všetko,“ hovorí český kartograf Vít Voženílek. Existuje približne 400 typov zobrazenia sveta, ktoré sa volia podľa toho, čo chceme mapou povedať.
Organizácia Spojených národov prijala zobrazenie projektu Equal Earth, ktoré má presnejšie zobraziť veľkosť Afriky, Európy či Austrálie. Ponúka alternatívu k Mercatorovmu zobrazeniu zo 16. storočia, ktoré využívajú napríklad Google Mapy. Voženílek hovorí, že v kartografii to nezmení nič a ide o politicko-symbolický prvok.
Mercatorov patent a more bez uhlov
Mercatorovo zobrazenie sa pôvodne používalo na námorné trasy kvôli zachovaniu uhlov. Pred ním sa mapy na more používali tiež, ale bez zachovania uhlov. Keď chcel kapitán zo Sicílie do Kartága, zamieril na juh, doplával k pobrežiu a spýtal sa, či je Kartágo vľavo alebo vpravo, potom pokračoval popri pobreží až do cieľa. Mercatorova mapa priniesla priamku, ktorá zachová smer – loxodrómu. Námorníkom stačilo spojiť touto čiarou Sicíliu s Kartágom, zmerať azimut a nastaviť ho na kompase.
Hovorí sa, že rovnice k svojmu zobrazeniu nikde nepublikoval, keďže bol dobrý biznismen a ryžoval na svojom patente. Mapy mali obrovskú finančnú a obsahovú hodnotu, máp bolo málo a málo ľudí im rozumelo. Napoleon mal jednotku, ktorá na dobytom území vykrádala pokladnice a zbierala mapy.
Krym ako sporné územie
Mapa je komunikačný dokument, ktorým sa dá mystifikovať, manipulovať či klamať. Voženílek spomína kauzu českého Školského atlasu sveta po anexii Krymu. Firma polostrov označila ako sporné územie so žlto-červenými pruhmi, rovnako ako Južné Osetsko a Abcházsko. Atlas vzbudil nevôľu na ambasádach Gruzínska a Ukrajiny, prípad sa riešil na ministerstve a skončil novým vydaním, kde bol Krym ukrajinský a Abcházsko s Osetskom gruzínske.
V minulosti sa na nepriateľské územia kreslili škaredé obludy, zvieratá alebo lúpežníci, zatiaľ čo na vlastnom území bola napríklad krásna loď.
Farby a názvy ako nástroj
Na politických mapách neexistuje úzus konkrétnej farby pre každý štát. Sýtejšia farba dostane krajinu na vrchol vizuálnej hierarchie. V školskej kartografii sa preto malé štáty robia sýtejšími farbami, aby sa optická váha dorovnala veľkej ploche. Pri politickej mape sveta vznikol „teorém štyroch farieb“, kartografi však najčastejšie používajú 7 až 9 farieb.
Voženílek sa vyjadril aj k premenovávaniu geografických útvarov Donaldom Trumpom: „Ťukáme si na čelo.“ Pripomína relevantné spory o názvy, napríklad Japonské more medzi Japonskom a Kóreou, kde sa na mapách uvádza aj Východné more v zátvorke. Názvoslovné komisie rešpektujú rezolúcie OSN, ktorá však štátom nevie nič nariadiť.
Umelá inteligencia a chyby máp
Podľa Voženíleka súčasná umelá inteligencia nie je znalostnou databázou a pod finálne dielo sa podpíše človek. Najčastejšou chybou moderných máp je, keď mapa nič nepovie – môže vyzerať ako krásny obrázok, ale neplní funkciu. Kartografia je podľa Medzinárodnej kartografickej asociácie veda, technológia a umenie; informácia musí byť jasná, až potom ju možno ozdobiť.
Voženílek má za sebou so svojím tímom asi šestnásť atlasov. Jeho snom je urobiť školský atlas pre krajinu, ktorej chýba – Island nemá školský atlas od roku 2012. Jeho najobľúbenejším atlasom je Národohospodářský atlas republiky Československé z roku 1928.
Pri čítaní máp radí pozrieť sa, či je pod mapou niekto podpísaný. Keď mapa nemá podpis, copyright alebo názov firmy, je podozrivá.
