Čína: Na vzostupe či na ústupe?
Minulotýždňové stretnutie medzi prezidentmi Donaldom Trumpom a Si Ťin-pchingom jednoznačne potvrdilo, že Čína figuruje ako silný hráč na globálnej scéne. Trump, známy svojimi sklamaniami a prešľapmi, opätovne dokázal, že ako strategický mysliteľ nedosahuje požiadavky modernej geopolitiky. Na pozadí teórií a analýz viacerých odborníkov sa vystavuje otázka: Je čínska moc skutočne na ústupe, alebo naopak, zažíva nový vzostup?
Rôznorodé názory na túto otázku sú očividne rozdelené. V najnovšom vydaní renomovaného dvojmesačníka Foreign Affairs sa objavili dva články, ktoré, hoci neposkytujú jednoznačnú odpoveď, naznačujú niektoré podstatné skutočnosti. Jonathan A. Czin, bývalý riaditeľ Národnej bezpečnostnej rady pre Čínu počas Bidenovej administratívy, sa vo svojom článku zaoberá politickým vývojom v krajine. Naproti tomu Lizzi C. Lee, analytik v Centre pre čínske štúdie, odkryla systémové slabiny čínskeho hospodárskeho modelu, ktoré naznačujú vážne pochybnosti o jeho udržateľnosti.
V tomto komentári sa sústredím predovšetkým na čínsku ekonomiku, aj keď je jasné, že medzi politikou a ekonomikou existuje zásadný a komplexný vzťah. V prípade Číny, kde politická sloboda je potláčaná a ekonomická sloboda je relatívne vysoká, je tento vzťah obzvlášť prekvapujúci. Po smrti Mao Ce-tunga sa krajina vymanila z hlbokej chudoby, keď reformy Teng Siao-pchinga v 70. rokoch priniesli potrebnú ekonomickú liberalizáciu. Tieto zmeny však boli nasledované brutálnym potlačením dopytu po zvýšení politických slobôd v roku 1989 na Námestí nebeského pokoja.
Teng Siao-pching končil svoj politický mandát, pričom si žene svojim nástupcom Ťiang Ce-mina, a následne jeho nástupcom bol Chu Ťin-tchao. V roku 2012 sa do popredia dostal Si Ťin-pching, ktorý sa odvážil sústrediť moc vo svojich rukách a zrušil obmedzenie výkonu funkcie prezidenta, čím sa de facto stal autoritatívnym vládcom na spôsob Mao Ce-tunga. Pri tejto koncentrácii moci sa však objavujú otázky o stabilite a perspektívach budúceho vývoja ekonomiky a politiky Číny.
Neustály rast a globálne ambície tejto veľmoci nesú so sebou aj riziká a výzvy, ktoré môžu vyústiť do vnútorných konfliktov či narušenia obchodných vzťahov s inými štátmi. Ekonomické ukazovatele a politické správanie Číny sú preto predmetom intenzívnych analýz a debat.
Začiatok 21. storočia v podaní Číny nie je iba o jej ekonomickej sile, ale aj o dôležitej úlohe, ktorú zohráva vo svetovej politike. Otázka jej budúcnosti ostáva otvorená, a to nielen pre odborníkov, ale aj pre širokú verejnosť, ktorá sleduje jej kroky na medzinárodnej scéne.
Zdroj: e.dennikn.sk/4953184/ako-to-cita-ivan-miklos-je-cina-na-vzostupe-ci-na-ustupe/
