Najekologickejší je živý stromček, hovorí ekológ Miroslav Blaženec
Ekológ Miroslav Blaženec sa zamýšľa nad otázkami o voľbe vianočných stromčekov a ich dopade na prírodu. Aj keď umelé stromčeky sú odolnejšie a vydržia dlhšie, v konečnom dôsledku ich vplyv na životné prostredie môže byť skôr negatívny. Blaženec poukazuje na fakt, že mnohí ľudia by sa nemali pozerať na to isté umelé stromčeky celých 50 rokov a zohľadniť pri ich výrobe použitie chemikálií a energie, ktoré sú pre prírodu náročné.
Podľa Blaženca, aj pri kúpe živého stromčeku sú dôležité úvahy. „Nemá zmysel voziť živý stromček z Dánska alebo Írska do strednej Európy, pretože doprava zvyšuje uhlíkovú stopu,“ hovorí Blaženec a dodáva, že po Vianociach by mal byť stromček spracovaný tak, aby sa oxid uhličitý uvoľňoval čo najpomalšie.
Blaženec sa ďalej zaoberá dôsledkami prenášania stromčekov bez aklimatizácie do prehriatych bytov, čo urýchľuje ich vysychanie a opadávanie. Pred víkendovým vyzdobením je dobré spraviť čerstvý rez na spodku kmeňa, čo pomôže stromčeku dlhšie prežiť. „Musíme si uvedomiť, že stromček, ač sa zdá prisťahovalý do našich domovov, je už mŕtvy. Naša voľba, ako si ho vychutnať dlhšie, je vo našich rukách, vrátane správneho spracovania po Vianociach,“ približuje odborník.
V diskusii sa objavujú aj otázky ohľadom hmyzu, ktorý sa môže preniesť s vianočným stromčekom. Blaženec uvádza, že hoci stromčeky môžu obsahovať niektoré druhy hmyzu, ako sú pavúky či lienky, zvyčajne nie sú nebezpečné. „Pri vykupovaní stromčekov z obchodov sú predpoklady, že hmyz zahynie,“ dodáva vedec.
Ďalej sa zaoberá otázkou prežitia stromčekov v črepníku, pričom upozorňuje na to, že nie všetky sa po výsadbe do pôdy adaptujú. Väčšina z nich bola pestovaná v riadkoch a po presadení do nového prostredia nemusia prežiť. Ak však ide o stromy, ktoré boli od začiatku pestované v črepníku, tie majú väčšiu šancu na prežitie.
Na otázku, či je živý stromček ekologickejší než plastový, Blaženec odpovedá: „Najekologickejší je živý stromček pestovaný v blízkom okolí. Umelé stromčeky sa vyrábajú z PVC, čo nie je ekologické a ich výroba je energeticky náročná.“ Po Vianociach je najlepšie, ak stromček nevyhodíme, ale skompostujeme alebo zoštiepkovujeme, čím sa zabezpečí pomalšie uvoľňovanie CO₂.
Diskusie o kvalite vianočných stromčekov ovplyvňuje aj doba predaja a podmienky pestovania. Blaženec upozorňuje, že pestovanie stromčekov môže mať pozitívny aj negatívny dopad na ekosystém v závislosti na prístupe k poľnohospodárskym praktikám. Intenzívne pestovanie môže viesť k chudšiemu životnému prostrediu, zatiaľ čo menej intenzívne metódy môžu obohatiť ekosystém a podporiť biodiverzitu.
Na záver, Blaženec povzbudzuje spotrebiteľov, aby sa zaujímali o pôvod a podmienky pestovania svojich vianočných stromčekov. Nielen kvôli ekologickým dôsledkom, ale aj pre zlepšenie lesných ekosystémov a zníženie rizika napadnutia drevín pestovateľskými škodcami. Ak zákazníci uprednostnia lokálne a udržateľne pestované stromčeky, môžu prispieť k zníženiu dopadov na životné prostredie a podporiť zdravé lesy.
