Všetko by bolo lepšie, keby sme mali len o trochu viac vkusu
Robert Fico, napchávajúc sa do tunela Višňové na kolieskových korčuliach, oslavuje 15. výročie nedodržania sľubu o dokončení diaľnice z Bratislavy do Košíc. Je to obraz, ktorý odráža neustály paradox slovenskej politiky – sľubovanie a ignorovanie realít. Naozaj by sa očakávalo, že obyčajní občania, ktorých životy zasahujú tieto megalomanské projekty, by mali vyžadovať niečo viac ako len povrchné prejavy a predstavenia.
Činí to tak aj autorka článku, historička umenia Alexandra Kusá, ktorá parafrázuje Ryszarda Kapuścińského a hovorí o samoľúbosti vládcu, v kontexte, ktorý môže byť pre mnohých z nás veľmi známy. Postava predavača kobercov sa stáva symbolom vkusnosti versus nevkusu – snaha nachádzať múdrosť v najnečakanejších situáciách sa ukazuje ako osviežujúca, avšak aj tragická. Máme čo spoločného s jeho príbehom, ak sa necháme uniesť byrokraciou, ktorá nás obklopuje.
Gýč ako termín sa stáva záhadou; ťažko ho definovať, hoci ho všetci poznáme. Podľa Kusá sa gýč prejavuje ako niečo, čo manipulovateľne pôsobí na naše emócie, avšak pričom zostáva v rozpore s kvalitou a vkusu. Je to predovšetkým výsledok neúnavného návratu k banalite a triviálnym hodnotám, kedy nás proliferačné umenie 21. storočia núti zamýšľať nad tým, čo vyjadruje a ako nás ovplyvňuje. Je to rozporuplné – my, ktorí by sme mali mať vkus, sa dištancujeme od skutočnosti, že sme obklopení gýčom na každom kroku.
Pri definovaní tohto termínu sa študenti ocitli v konfrontácii s tým, že ich vlastný vkus, formovaný kultúrnymi, individuálnymi či medzinárodnými hoblinami, im bráni v identifikácii gýča. Gýč nie je iba estetickým problémom – je to otázka morálky. Tým, že sa banalizuje, môže sa stať pre spoločnosť nebezpečným fenoménom, nakoľko prijatie nevkusu sa môže stať normou.
Súčasná politická scéna, vplyv umenia a chápania kvalitného vkusu nám ponúkajú pohľady na realitu, ktorú mnohokrát ignorujeme. Je načase, aby sme sa prestali uspokojovať s bežnými a nevkusnými praktickými aspektmi našich každodenných životov. Začnime si uvedomovať svoje hodnoty a stanoviská vo vzťahu k okolitému svetu. Ak sa zapojíme do kritického myslenia a kultúrnej reflexie, možno by sme sa mohli posunúť k zlepšeniu nášho vkusu, a tým aj nášho života.
Zdroj: dennikn.sk/5049429/vsetko-by-bolo-lepsie-keby-sme-mali-len-o-trochu-viac-vkusu/
