Venezuela a Trumpova vojenská doktrína
Po sérii vojenských akcií, ktoré sa ukázali byť komplikovanejšie, než sa pôvodne predpokladalo, sa Venezuela stala testovacím laboratóriom pre Trumpovu administratívu. Nicolás Maduro, bývalý prezident krajiny, skončil vo väzení so stíhaním, a jeho zvrhnutie americkými špeciálnymi silami sa ukazuje ako nejednoznačný krok, ktorý pravdepodobne nenaplní očakávania.
Na jednej strane má spoločnosť tendencia oslavovať jeho pád, pretože Maduro predtým viedol krajinu do katastrofy, ukradol voľby a jeho politika spôsobila ekonomickú skazu, aj keď Venezuela disponuje obrovskými zásobami ropy. Avšak otázka zákonnosti tejto vojenskej operácie je veľmi diskutabilná. Skutočne nepredstavoval Maduro pre USA bezprostrednú hrozbu, a tak táto agresívna akcia vyvoláva otázky o moci a zodpovednosti, akú si USA privlastnili na medzinárodnej scéne.
Je zjavné, že operácie na vrátenie Madurovho režimu sú viac než len kampaň za demokraciu; sú znakom neustále sa meniacich zahraničnopolitických záujmov USA, ktoré sa snažia získať dominanciu v Latinskej Amerike. Nezabúdajme, že pravdepodobne najpodobnejšie akcie sa uskutočnili v minulosti, ako napríklad invázia do Panamy v roku 1989, avšak ich kontext je zásadne odlišný a môže vyvolať obavy o budúcu stabilitu regióne.
Mnichov zdroj nezohľadňuje skutočnosť, že vojenské akcie v minulosti, aj keď často s pochybnosťami, mohli viesť k stabilnejšiemu výsledku. Naopak, súčasné úsilie môže len zhoršiť politickú klímu v krajine a nastoliť ďalšie turbulentné obdobia. V konečnom dôsledku je potrebné zhodnotiť, či je cena, ktorú zaplatíme za tieto vojenské expedície, skutočne pre Európu a jej občanov prínosná, alebo len potvrdením neefektívnosti a nepredvídateľnosti americkej politiky.
Zdroj: dennikn.sk/5058454/venezuela-okusila-trumpovu-doktrinu/
