Ironman a popreteková melanchólia: Pochopenie dopamínu
Dopamín, ktorý sa kedysi spájal najmä s pocitom šťastia, sa dnes čoraz viac chápe ako neurotransmiter chcenia. Neuvedomujeme si, aký hlboký dopad má na naše správanie a motiváciu. Úspech v akýchkoľvek oblastiach, od športu po prácu, môže mať za následok emocionálne vyčerpanie, známe ako „post race blues“. Neurovedkyňa Dominika Fričová to na vlastnej koži pocítila po účasti na náročnom Ironmanovi, ktorý zahŕňal plávanie, cyklistiku a beh.
Podľa Fričovej sa hneď po pretekoch dostavila chyba – pocit straty a melanchólie. „V tú chvíľu, keď ste dosiahli svoj cieľ, zrazu stratíte zmysel, prečo ste to robili. Emocionálny výbuch, ktorý nasleduje po úspechu, môže byť často prekvapujúci,“ opisuje vo svojom podcaste.
Dopamín ako motor motivácie
Prvý pohľad na dopamín a jeho úlohu ukazuje, že ide o molekulu chuťi a túžby, nie iba o čomsi príjemnom. Napríklad potkany bez dopamínových receptorov sa odmietali pohnúť, aj keď pred nimi ležalo jedlo. Tento experiment poukazuje na to, ako nevyhnutný je dopamín pre motiváciu a správanie.
Postávajú otázky: Ako sa staviame k odmenám v dnešnom svete? Na jednej strane sa naše mozgy adaptovali na obrovské množstvo podnetov, ktoré vedú k rýchlym a intenzívnym pocitom šťastia, avšak na druhej strane sú naše pocity rovnováhy narušené. Odborníčka Anna Lembke tvrdí, že naši predkovia museli vynaložiť významnú námahu na dosiahnutie odmien, dnes môžeme za minimálnu snahu získať oveľa väčšie uspokojenie.
Nakupovanie a okamžitá odmena
V súčasnosti je bežnou praxou, že úspech je spojený s nákupom niečoho drahého alebo zábavou. Toto kombinovanie úspechu a potrieb kupovania nemá koniec. Často sa stáva, že sa naši nákupníci uchyľujú k určitej strategickej skratke: „Cítim sa zle, minulé nové nohavice mi pomohli, skúsim to znova.“
Fenomén online nakupovania ešte umocňuje predpokladaný pocit očakávania – množstvo otázok o tom, ako bude vyzerať objednaná vec, či sadne… To všetko pomáha uvoľniť dopamín a dočasne zahnúť nepohodlie. Skrýva sa za tým obrovská nepredvídateľnosť toho, čo je za rohom, a predáva sa to ako niečo, čo musíme mať.
Dopamín a adaptácia šťastia
Pri pohľade na fenomén šťastia musíme uznať, že ponechávanie si pocitu šťastia nie je prirodzené. Na rozdiel od všeobecného presvedčenia, šťastie nie je základným stavom nášho mozgu. Je to večný hon za niečím lepším a vzrušujúcejším, pričom nás to ale posúva k tomu, že sme stále menej šťastní. Akosi si vytvárame záväzok voči tomuto honu a cítime sa mizerne, ak sa nám nedarí uspokojiť naše potreby, čo vedie ku trvalej frustrácii.
Ironman ako introspektívna skúsenosť
Účastníci Ironmana, vrátane Dominiky, si uvedomili, že úspech je len dočasný a náhli sa k novým výzvam. Po dokončení takýchto extrémnych súťaží vzniká paradox: uspokojenie z dosiahnutia cieľa je prchavé a vedie skôr k pocitom straty než k oslavám. „Zažívate eufóriu a zároveň sa musíte zmieriť s prázdnotou, ktorá nasleduje,“ uzatvára Fričová, pričom nabáda k prehodnoteniu hodnoty, ktorú vkladáme do úspechov a odmien. Musíme sa zamyslieť, akú hodnotu a postavenie pri osobných úspechoch vlastne konštitujeme.
