Rozporuplný prístup k sankciám a energiám
Premiér Robert Fico predvádza svoj politický majstrovský ťah tvrdiac, že odmietnutie podpory protiruských sankcií by mohlo uškodiť slovenským záujmom. Akože, vážne? Odmietnutie sankcií by v skutočnosti posilnilo len ruskú agresiu, zatiaľ čo Fico sa snaží presadiť svoj obraz silného lídra, ktorý bojuje o záchranu ekonomiky. Ale kto v skutočnosti platí túto cenu?
Garancie, ale za akú cenu?
Fico sa chváli dohodou s Európskou komisiou týkajúcej sa cien plynu a nedostatku dodávok, avšak označuje plán na ukončenie dovozu ruského plynu za „imbecilný“. Znie to akosi rozporuplne, že? Na jednej strane zabezpečuje garancie, ale na druhej strane otvorene odmieta zodpovedný a strategický krok voči Rusku. Kto sa vlastne zaujíma o národné záujmy, keď si do rúk berú hry plné zámienok a fráz?
Nový európsky rozpočet: transparentnosť vs. slovenská tajnosť
V úplne odlišnej sfére máme Európsku úniu, ktorá sa pripravuje na rozsiahle rokovania o novom rozpočte na roky 2028-2034. Tu sa transparentnosť stáva základným kameňom – Únia predložila návrh, ktorý musí prejsť prísnym vyjednávaním a argumentovaním, pričom medzi členskými štátmi majú svoje slovo. Na Slovensku sa však rozpočet pripravuje v tme a bez jasných informácií pre verejnosť. Kde sú sľúbené zmeny? Kde je zodpovednosť voči občanom?
Európska ambícia vs. slovenská nedbanlivosť
Ako môže byť rok 2028 plánovaný so skutočnými ambíciami, keď sa slovenská koalícia trápi s paradoxmi nedostatku informácií a snahy o „konsolidáciu“? Európska komisia sa zdá byť pripravená na zbieranie viac prostriedkov, zatiaľ čo na Slovensku sa predpisujú len polovičaté riešenia. Môže byť snaha o európsku jednotu vážna, pokiaľ je na Slovensku taký rozporuplný prístup k vládnutí?
