Najstarší dôkaz o zakladaní ohňa ranými ľuďmi prekonaný o 350-tisíc rokov
Vedci uskutočnili zásadný objav, ktorý posúva znalosť o evolúcií raných ľudí. Dôkazy naznačujú, že raní hominidi dokázali zakladať oheň už pred 400-tisíc rokmi, čím sa prekonal predchádzajúci rekord zo severného Francúzska o celých 350-tisíc rokov.
Tento prelomový objav pochádza z archeologickej lokality pri Barnham v južnej Anglicku. Archeológ Nick Ashton z Britského múzea a University College London označil nález za „najvzrušujúcejší objav v celej mojej 40-ročnej kariére“, pričom štúdia bola publikovaná v renomovanom časopise Nature.
Na nálezisku sa našli neobvyklé stopy po ohni, spálená zem, pazúrikové sekerky rozbité teplom a úlomky pyritu – druhu kameňa, ktorý sa používal na tvorbu iskier. Zaujímavosťou je, že v tomto období moderní ľudia ešte neopustili Afriku, a preto je veľmi pravdepodobné, že oheň zakladali neandertálci alebo ich predkovia, ako je človek heidelberský.
Nové objavy, ako najstaršie pohrebisko a umenie, kladú otázku, či to zmení súčasné chápanie ľudskej evolúcie. Schopnosť zakladať oheň totiž predstavuje významný míľnik v evolúcii raných ľudí rodu Homo, ktorého súčasťou je aj Homo sapiens.
Tepelná úprava jedál rozšírila spektrum potravín, ktoré mohli rany ľudia bezpečne konzumovať. Ak po opečení nedošlo k prítomnosti patogénov v mäse či toxínov v koreňoch, jedlo sa stalo bezpečnejším. To malo za následok aj zmenu stravy, ktorá bola nielen chutnejšia, ale aj ľahšie stráviteľná, čím sa uvoľnilo viac energie pre ďalší rozvoj mozgu.
Oheň slúžil aj ako ochrana pred predátormi a stal sa neodmysliteľnou súčasťou života raných ľudí. Tento objav nie je len ďalším kusom skladačky do komplexného obrazu ľudskej evolúcie, ale môže mať aj zásadný dopad na naše chápanie kultúrneho a technologického pokroku raných hominidov.
