Newsfilter: Plagiátorské kauzy u nás kariéry nekončia
Keď pred piatimi rokmi odstúpila nemecká ministerka pre otázky rodiny Franziska Giffey, bolo to po dvojročnom obsiahlom zisťovaní, koľko z jej dizertačnej práce je plagiát. Skúmala to najprv v roku 2019 Slobodná univerzita v Berlíne, ktorá našla plagiáty na 49 z 205 strán tejto práce, a neskoršie skúmania prišli k záveru, že odkopírovala zhruba 37 percent textu. Nešlo pritom o skopírovanie takmer celej práce, ale hlavne o nepriznané citáty z rôznych zdrojov.
Dala si aspoň tú prácu, že tieto citáty mierne pozmenila, a univerzita ju za to v prvom kole iba pokarhala. Tlak na známu političku z SPD však pokračoval až do roku 2021, keď jej odobrali doktorský titul, pričom z postu ministersky spolu s verejným ospravedlnením odstúpila, aj keď z politiky úplne neodišla a kandidovala za primátorku Berlína.
U nás sa za plagiátorstvo neodchádza z postu premiéra (Matovič), predsedu parlamentu (Kollár a Danko) ani ministra (Gröhling) a vyzerá to, že ani z iných verejných funkcií, ani keď to bolo na prvý pohľad oveľa zjavnejšie než v prípade Franzisky Giffey.
O tom, s akou ľahkosťou sa u nás berie plagiátorstvo, ukazuje aj prípad vysokých funkcionárov Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici (UMB) Jaroslava Klátika a Jozefa Michalka, ktorí odovzdali ako svoju vedeckú prácu diplomovku študentky.
