Bojovali za Izrael, teraz svoju krajinu vinia z etnických čistiek na Západnom brehu
Generálmajor vo výslužbe Ejal ben Re’uven strávil celý život bojom za Izrael. Prežil arabsko-izraelskú vojnu v roku 1973, keď jeho čatu takmer vyhladili, a neskôr velil divízii na Západnom brehu a viedol izraelské pozemné sily vo vojne proti Hizballáhu v roku 2006.
V posledných mesiacoch sa vrátil na Izraelom okupovaný Západný breh a týmto územím prechádza spolu s ďalšími generálmi vo výslužbe a bývalými izraelskými predstaviteľmi. Prešiel sa ruinami palestínskej školy, ktorú vyrabovali izraelskí osadníci. Počúval palestínskych pastierov a farmárov, ktorí opisovali, ako ich osadníci mučili a zabavovali im dobytok a pôdu.
Ben Re’uven hovorí, že dnes má úplne iný pohľad na riziká, ktorým Izrael čelí.
„Skutočnou hrozbou pre Izrael je to, čo tu robia osadníci,“ povedal so slzami v očiach. „Trápi ma to viac než Irán, Gaza alebo Libanon.“
Ostatní bývalí vysokopostavení izraelskí predstavitelia, ktorí s ním boli na Západnom brehu, cítili podobné rozhorčenie.
„Zjednodušene povedané, toto sú etnické čistky,“ hovorí o útokoch izraelských osadníkov na Palestínčanov na Západnom brehu Efraim Sneh, brigádny generál vo výslužbe a bývalý minister zdravotníctva.
Asaf Agmon, generál letectva vo výslužbe, zašiel ešte ďalej a prirovnal situáciu k tomu, čím si prešli predkovia niektorých Izraelčanov počas holokaustu – nie v rozsahu násilia, ale v snahe vymazať palestínsku prítomnosť z veľkej časti Západného brehu.
„Keď sa spoločnosť začne správať takto, je odsúdená na zánik,“ varoval.
Od teroristických útokov Hamasu zo 7. októbra 2023, pri ktorých zahynulo približne 1200 Izraelčanov, krajinou lomcuje vojna: najprv s Hamasom, ktorá zanechala Pásmo Gazy v troskách a vyžiadala si desaťtisíce mŕtvych, potom dve kolá bojov s Hizballáhom v Libanone a dve kampane proti Iránu.
V tieni týchto konfliktov sa však na Západnom brehu otvoril tichší front. Ozbrojení izraelskí osadníci, povzbudení najpravicovejšou vládou v dejinách Izraela, podnikajú razie a zapaľujú palestínske domy, mešity a dediny. Palestínčanov sa snažia z tohto územia vyhnať a zdá sa, že to robia beztrestne.
Najvyšší izraelský vojenský veliteľ na Západnom brehu varoval, že toto násilie by mohlo viesť k rozsiahlejšiemu konfliktu na celom území.
Podľa OSN podnikli osadníci od 7. októbra 2023 na Západnom brehu tisíce útokov, pri ktorých zranili tisíce Palestínčanov. Len tento rok došlo v dôsledku útokov osadníkov k vysídleniu viac než 3200 Palestínčanov – oproti vlaňajšku je to dvojnásobok. S rastúcou intenzitou útokov rastie aj počet zranených Palestínčanov. Podľa OSN v roku 2020 osadníci priemerne zranili jedného Palestínčana za tri dni, teraz sú to traja za deň.
Generáli vo výslužbe, ktorí toto násilie odsudzujú, verejne označujú bezprávie na Západnom brehu za hrozbu pre existenciu izraelskej demokracie. Táto skupina vplyvných Izraelčanov vrátane vplyvných členov armády a tajných služieb sa rýchlo rozrastá.
Vyše 200 významných Izraelčanov v júni podpísalo list, v ktorom požadujú, aby vláda zastavila útoky proti palestínskym civilistom na Západnom brehu. Medzi signatármi boli dvaja bývalí premiéri, viac ako tri desiatky generálov armády a letectva vo výslužbe, bývalí šéfovia zahraničných a civilných spravodajských služieb, ale aj rabíni, nositeľ Nobelovej ceny a jeden z najuznávanejších izraelských spisovateľov.
Títo predstavitelia Izraela pochádzajú z celého politického spektra vrátane strany premiéra Benjamina Netanjahua a mnohých z nich doteraz považovali za vojnových jastrabov.
