Na Slovensku chýba poistka v podobe senátu, v ústavnom poriadku absentuje spomaľovač
Česká politika dnes žije snahou valcovať verejnoprávne médiá v nočnom hlasovaní, aké si Slovensko pamätá ešte z čias Vladimíra Mečiara. Či však bude pokus vládnej väčšiny podrobiť si Českú televíziu a Český rozhlas úspešný, nevychádza z pozície sily, ale skôr z iritácie z nedávnej volebnej porážky.
Z trinástich kandidátov hnutia ANO Andreja Babiša, ktorí tento mesiac postúpili do druhého kola českých senátnych volieb, neuspel ani jeden. Z 27 kresiel, o ktoré sa bojovalo, vládne strany nezískali ani jedno. Sám Babiš výsledok označil za katastrofálny.
Do hornej snemovne sa prebojovali osobnosti, pre ktoré by konvenčná stranícka politika nemusela byť správnou cestou. V Plzni s takmer 60 percentami vyhral Karel Řehka, ktorý ešte v júni nosil uniformu ako náčelník generálneho štábu. V Prahe 1 to bol historik Jiří Padevět, expert na komunistický teror a kronikár rodiny Mašínovcov. Vo Vyškove pri Brne vyhral už v prvom kole so 63 percentami juhomoravský hajtman, právnik a stand-up komik a predseda KDU-ČSL Jan Grolich.
Konfrontácia týkajúca sa budúcnosti verejnoprávnych médií je takisto pripomienkou toho, prečo je inštitúcia ako senát užitočná – a prečo by senát svedčal aj Slovensku, ako to navrhla Mária Kolíková zo strany SaS.
Babiš navrhuje senát zrušiť
Babiš navrhuje zrušiť senát ako drahý a zbytočný. Ako premiér doň od svojho vymenovania nevkročil. Pre niekoho, kto chce riadiť štát ako firmu, je ústavná brzda zbytočnosťou.
V auguste český senát zamietol vládnu novelu stavebného zákona 55 hlasmi zo 66 prítomných senátorov – vrátane dvoch z Babišovho klubu. Vrátil aj obnovenie EET. Predseda senátu Miloš Vystrčil zákony označil za také zlé, že by ich „zamietol aj Marťan“.
