Zákaz sociálnych sietí vytvára z detí klamárov, hovorí estónska odborníčka
Maria Murumaa-Mengel, renomovaná odborníčka na digitálnu gramotnosť a profesorka z Tartuskej univerzity v Estónsku, vyjadruje vážne obavy ohľadom regulácií sociálnych sietí, ktoré by sa mali týkať detí. Podľa svojich zistení tvrdí, že snaha obmedziť prístup detí k týmto platformám môže mať opačný efekt – namiesto ochrany pred zlými vplyvmi vychováva deti v klamstvách.
„Naše životy sú tak prepojené so sociálnymi médiami, že ich nemôžeme jednoducho vypnúť. Rodičia často neuvedomujú, že deti sa naučia klamať, aby získali prístup k obsahu, ktorý je pre ne zakázaný,“ upozorňuje Murumaa-Mengel, pričom citovala austrálske štúdie, ktoré naznačujú, že 70 % detí naďalej využíva sociálne siete aj napriek obmedzeniam.
Na konferencii Eduforum, ktorá sa uskutoční v Bratislave v októbri, sa zameria na systémovú digitálnu odolnosť. Vo svojej práci sa snaží vybudovať priestor pre deti, aby sa naučili správne navigovať vo svete digitálnych technológií a budovať odolnosť voči škodlivým vplyvom.
Maria Murumaa-Mengel vo svojich výskumoch skúma fenomén influencerizácie, ktorý opisuje, ako sa odborníci v rozlicných profesiách, vrátane novinárov a lekárov, musia správať ako influenceri, aby si udržali pozornosť verejnosti. Tento trend je zaujímavý najmä v kontexte jeho vplyvu na komunikáciu a správanie mladých ľudí.
Odborníčka tiež zdôraznila, že odborníci v rôznych oblastiach, ako sú školstvo alebo novinárstvo, bojovali o svoju reputáciu a prístup k médiám už od 70. rokov 20. storočia, pričom prax influencerizácie významne ovplyvnila aj v súčasnosti fungovanie profesií. Dnes sa čelí hrozbe, že osobná identita odborníka môže byť podkopaná v prospech popularity na sociálnych sieťach.
Napriek iniciatívam o regulácii sociálnych miest, Murumaa-Mengel má pochybnosti o ich efektivite. Mnohí rodičia veria, že zákaz sociálnych médií by bol racionálnym krokom, no Murumaa-Mengel tvrdí, že ich vplyv na deti je nuansovanější, ako sa zdá. Vysvetľuje, že niektoré deti, ktoré žijú v izolovaných oblastiach či sú súčasťou menšín, nevyhnutne potrebujú prístup na takéto platformy pre sociálnu interakciu.
„Je potrebné uvažovať o tom, aké zručnosti si deti rozvíjajú prostredníctvom interakcie na sociálnych médiách, akým spôsobom ich to pripravuje na budúcnosť,“ dodáva Murumaa-Mengel. Aj keď uznáva negatívne aspekty, predovšetkým vplyv na schopnosť koncentrácie a emocionálne zdravie, upozorňuje, že deti potrebujú aj nadviazať kontakty, ktoré by im pomohli prekonávať spoločenské výzvy.
Ako členka estónskeho odborného diskurzu, Murumaa-Mengel je presvedčená, že nutnosť regulácie sociálnych médií by sa mala opierať o údaje a nie o populistické diskusie, ktoré si neberú na vedomie komplexnosť tejto problematiky. „Musíme si uvedomiť, že regulácia môže byť opodstatnená, avšak efektívne by mala zabezpečiť vzdelávanie a posilňovanie digitálnej gramotnosti, nie pád do represie,“ uzatvára odborníčka.
