Keď most ležal v troskách, ľudia zo Štúrova a z Ostrihomu sa rozprávali ponad Dunaj
Podvečerný kľud, presne taký, aký obvykle panuje nad hladinou Dunaja, prerušuje len jemný šum vody. Na pravom brehu sa nachádza maďarský Ostrihom, zatiaľ čo na ľavom strane sa rozprestiera slovenské Štúrovo. V tomto prostredí sa koná podujatie AquaPhone, ktoré sa stalo mostom medzi dvoma kultúrami.
Toto jedinečné podujatie symbolizuje časy, keď bol Most Márie Valérie v roku 1944 zničený nemeckými vojskami a bolo potrebných dlhých 57 rokov na jeho obnovenie. Počas tohto obdobia sa ľudia z oboch brehov museli naučiť komunikovať prostredníctvom tejto prirodzenej hranice, čo vytvorilo zvláštny spôsob vyjadrenia a spojenia.
Láska k umeniu a kultúre sa znovu oživila prostredníctvom dialógu, ktorý sa nesie vzduchom. Slová čitateľov, ktorí stoja na brehoch Dunaja, sa dokonca prenášajú na opačnú stranu so zrozumiteľnosťou, jedine zázrakom prírodnej akustiky. Muž stojaci na ľavom brehu známy svojimi literárnymi textami prednáša: „Hovorí sa, že plátno a ženu neradno vyberať ponad rieku.“
Žena z druhého brehu, bezprostredne reagujúc na jeho slová, vnáša spomienky na detstvo a tradície: „Dávno predtým k tebe, Dunaj, deti chodili hádzať kamienky ako žabky, rybári chytali ryby a ženy pláchali bielizeň. Chlapci pozorovali ich holé nohy a spievali piesne za Dunaj.“
Ich slová vnášajú do spoločne zdieľaného priestoru akúsi nostalgiu, akoby riekou pretekali nielen vody, ale aj spomienky a kultúrne dedičstvo oboch národov. „Štyri veci sa nedajú zatajiť. Je to oheň, kašeľ, chudoba a láska,“ dodáva muž, čím ešte viac prehlbuje atmosféru dialógu začatého nad hladinou rieky.
Podujatie AquaPhone tak nielenže vzbudzuje záujem o históriu a tradície, ale aj aktuálne otázky identity a kultúrneho spojenia medzi Slovákmi a Maďarmi. Rozprávanie nad Dunajom pre oslavovanie odlišnosti i jedinečnosti zúčastnených osôb a ich kultúr sa stáva osviežujúcim zážitkom, ktorý spojenie týchto dvoch národov posilňuje a vyzdvihuje.
