Ako sa Slovenka Naďa Marcinková dostala k sexuálnemu predátorovi Jeffreymu Epsteinovi
Naďa Marcinková z Prešova bola sedem rokov partnerkou sexuálneho predátora Jeffreyho Epsteina. Dnes ju vyšetrovatelia FBI vedú ako spolupracujúcu obeť obchodovania s ľuďmi, ktorú Epstein zneužíval medzi rokmi 2003 až 2018. V roku 2019 vypovedala o dni, keď Jeffreyho Epsteina stretla; 17. september 2003 označila za deň, ktorý ovplyvnil zvyšok jej života.
Naďa Marcinková vyrastala v Prešove a už ako štrnásťročnú ju na ulici zastavila skautka s ponukou na kariéru modelky. Záujem profesionálky jej zalichotil, práca v modelingovom svete ju lákala, doma však narazila na odpor. Matka skoro omdlela, otec to rovno zakázal. Rodičia sa báli, že by tým vstúpila do sveta drog, nadmerného pitia alkoholu a bujarých večierkov. Aspoň tak to rozprávala vo vydaní českého módneho magazínu Style v roku 2003.
Ich rozhodnutie rešpektovala, no myšlienka na úspešnú kariéru jej čoraz viac vírila hlavou. O rok sa ako pätnásťročná rozhodla iniciatívne posielať fotografie do agentúr a časopisov. Keď jej prišli prvé pozvania na fotenie, rodičom iba oznámila, že sa má prísť ukázať. Potrebovali čas, aby to vôbec vstrebali.
Jedna z jej fotiek skončila v pražskej agentúre Company Models a odtiaľ sa v januári 2001 dostala na stránky českého časopisu CosmoGirl. „Ďalších päť rebeliek vďaka svojej odvahe poslať fotku do súťaže Tvár mesiaca postúpilo až na stránky CosmoGirl! Možno jedna z nich bude raz aj na obálke,“ oznamoval časopis. Stačilo poslať fotografiu tváre a postavy v plavkách na pražskú adresu agentúry. Pri Nadinej fotke redakcia napísala, že „svojimi zvodnými očami dostane určite každého chlapa“. Mala pätnásť rokov.
O mesiac už pre časopis CosmoGirl nafotila celý módny editoriál. V apríli 2001 sa objavila vo zvodne štylizovanej sérii pre Cosmopolitan, časopis určený primárne pre mladé ženy. „Militantná feministka,“ hlásal titulok. Naďa pózovala v starom armádnom plášti a na niektorých záberoch si jazykom prešla ku kútiku narúžovaných pier. Okolo nej stáli svalnatí muži v tielkach alebo bez trička, v maskáčových nohaviciach a ona im v predstieranej scéne rozkazovala. Sexualizácia takýchto mladých dievčat sa vtedy vo verejnej debate takmer neriešila.
Na jar 2001 sa prihlásila, rovnako ako ďalších tritisíc dievčat z Česka a zo Slovenska, do prvého ročníka súťaže Topmodelka nového tisícročia, ktorú organizovala Company Models. Hľadali dievčatá vo veku približne pätnásť až osemnásť rokov, schopné preraziť v zahraničí. Sľubovali kontrakty, prestížne zákazky a cestu medzi profesionálne modelky.
Naďa pritom nebola z tých, ktoré by v miestnosti automaticky pohltili všetku pozornosť. Lenka Jochová, vtedajšia šéfka Company Models, si ju po rokoch pamätala ako skôr nenápadnú, hanblivú. Lenže mala inú silnú vlastnosť, výdrž. Z Prešova dochádzala na castingy a stretnutia do Prahy. Cesta znamenala hodiny tam a potom rovnaké hodiny späť. Podľa Lenky Jochovej ju vždy sprevádzal otec, prešovský architekt, ktorý sa v deväťdesiatych rokoch angažoval v regionálnej politike.
