Je čas zaštrngať kľúčmi aj Matovičovi (udalosti týždňa)
Zuzana Petková, Ján Štrasser, Šáteková, Hudák a Čikovský vyberajú udalosť, prešľap a podcenený moment týždňa.
Udalosť týždňa podľa Zuzany Petkovej
Mala to byť oslava demokracie, ktorú si všimnú aj tí, čo 17. novembra kachličkovali, a je z toho hádka na všetky strany. Jedným na festivale Nežná chýbajú politici v diskusiách, druhí ich na pódium pozvali až priveľa – celú slayádu. Hodnoty Nežnej nevieme žiť – opakovane si ako svojich zástupcov volíme politikov poznačených kauzami. A zdá sa, že máme problém si ich raz ročne aj dôstojne pripomenúť. Zaslúžime si vôbec 17. november?
Podcenená udalosť podľa Zuzany Petkovej
Úrad pre verejné obstarávanie zastavil skúmanie súťaže uniforiem z kávových zŕn, ktoré iniciovala Nadácia Zastavme korupciu. Nepovedal, že zákazka u ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka bola v poriadku, ale skonštatoval, že mu chýbajú dôkazy o porušení zákona. Nestačilo, že podmienky boli nastavené tak, aby prišla len jedna ponuka. Naopak, ÚVO prevzal argumentáciu ministerstva, že jej neprijatie „by ohrozilo výkon služby neposkytnutím výstrojových častí“. Alibistické rozhodnutie je typické pre súčasné vedenie ÚVO na čele s predsedom Petrom Kubovičom. Do funkcie bol zvolený za minulej vlády vo výberovom konaní, ktorého som bola súčasťou. Spolu so zástupcom Transparency International Slovakia sme hlasovali za protikandidáta Lepieša, ktorý sa ako šéf odboru kontroly ÚVO osvedčil odvážnymi rozhodnutiami vo verejnom záujme. Kuboviča favorizoval vtedajší šéf úradu vlády Július Jakab. A aj ho presadil. Škoda. Lepieš už na svojom mieste nie je. A aj podľa prípadu košieľ z kávových zŕn sa zdá, že Kubovič si viac než verejné zdroje stráži teplý flek.
Citát týždňa
„Nič neľutujem, stálo to za to. Bol to dobrý boj za pravdu a spravodlivosť a bič zaplieskal na konci.“ oznamovateľka korupcie Mária Koránová, ktorá po siedmich rokoch definitívne vyhrala súd pre nezákonné prepustenie z práce.
Udalosť týždňa podľa Jána Štrassera
Vládnuca Srbská pokroková strana s lídrom, exprezidentom Aleksandrom Vučićom, v nedeľných parlamentných voľbách jasne prehrala s opozičnou Študentskou kandidátkou. Robert Fico svojou osobnou podporou uštedril Vučićovi (a pred ním Orbánovi) bozk smrti a pričinil sa o to, že do Srbska sa vracia sloboda a demokracia. V tomto prodemokratickom úsilí by mal pokračovať a podporiť miestnych diktátorov aj v nejakých iných totalitách – v Bielorusku Alexandra Lukašenka, v Tadžikistane Emomaliho Rahmona, v KĽDR Kim-Čong-una… V KĽDR (vraj) majú byť parlamentné voľby až v marci 2031 (kvízová otázka: ako vyzerajú voľby v KĽDR?). Veríme, že Fico už vládny špeciál mať nebude, ale jednosmerné letenky si môže „zabukovať“ už dnes.
Prešľap týždňa
Minister zahraničných vecí Juraj Blanár frčal do Moskvy na rokovanie Medzivládnej komisie pre hospodársku a vedecko-technickú spoluprácu medzi Slovenskou republikou a Ruskou federáciou. Pred cestou vydal priam veľmocenský status: „Považujeme za mimoriadne zásadné aj v tomto náročnom období udržiavať otvorený kontakt, k čomu slúži tiež zasadnutie medzivládnej komisie.“ Len aby sa Blanár (a „zásluhou“ takých ako on aj my všetci) raz ráno nezobudil a nezistil, čo pre Rusko znamenajú slová „otvorený kontakt“. Ich význam by mohol spoznať aj skôr – z Bratislavy do Kyjiva je o cca 600 kilometrov bližšie ako do Moskvy.
