Jadrovka na Ficov spôsob: Neviem, koľko bude stáť a kto ju zaplatí. Bude to však drahé
Opozícia sa spojila proti netransparentnému projektu novej jadrovej elektrárne, ktorý presadzuje vláda Roberta Fica. Vo vyšších účtoch za energie ho podľa kritikov budú splácať ešte vnúčatá súčasnej generácie. Americká spoločnosť Westinghouse s podporou veľvyslanectva sa na projekte zúčastňuje s vládou, čo podľa opozície odporuje princípom fungujúceho právneho štátu a transparentnosti.
Premiér projektom zadlžuje budúce generácie, pričom neodpovedá na otázky a nerokuje s opozíciou. Vláda má v parlamente len najtesnejšiu väčšinu a podľa kritikov nemá mandát na rozhodnutia s dosahom na desaťročia dopredu. Jadrová energia je dôležitou súčasťou energetického mixu, no výhrady smerujú k procesu výberu zhotoviteľa – vláda odmietla alternatívy a k posudzovaniu nepustila analytikov z Útvaru hodnoty za peniaze.
Konečná výška nákladov, spôsob ich splácania ani dlhodobé dôsledky pre Slovensko zatiaľ nie sú známe. Kroky vlády však naznačujú, že náklady zaplatia občania prostredníctvom vysokých cien energií. Existujú obavy, že ohlásená cenovka 15 miliárd eur bude výrazne prekročená.
Opozícia žiada od amerického veľvyslanectva zmenu prístupu a chce urobiť všetko pre to, aby podpis dohody vlády s Westinghousom neznamenal nezvratný proces výstavby. Projekt podľa kritikov obchádza diskusiu aj hľadanie najvýhodnejšej možnosti. Vláda nezverejnila kritériá výberu ani podmienky dohody a nezaoberali sa ním ani príslušné parlamentné výbory.
Podľa opozície proces sprevádzalo tvrdenie, že iní vhodní dodávatelia než Westinghouse neexistujú, hoci vláda rokovala s kórejskými aj francúzskymi firmami. Ako príklad transparentného postupu uvádza Česko, kde vznikol stály výbor pre výstavbu nových jadrových zdrojov so zastúpením všetkých parlamentných strán, ministerstva, regulátorov aj relevantných hráčov v sektore.
Suma 15 miliárd eur podľa kritikov predstavuje 30 nových nemocníc, 500 kilometrov diaľnic, dvakrát toľko ako všetky tri konsolidačné balíky súčasnej vlády dohromady alebo štvrtinu všetkých výdavkov v budúcoročnom rozpočte. Vláda už na prípravy projektu míňa stovky miliónov eur, napríklad 189 miliónov na vykúpenie podielu ČEZ-u v JESS.
Kritici upozorňujú, že nové jadrové projekty sa v Európe za posledných dvadsať rokov oproti pôvodnému plánu predražili o viac ako 80 percent. Ako varovný príklad uvádzajú výstavbu blokov v americkej elektrárni Vogtle, kde došlo k takmer dvojnásobnému prekročeniu rozpočtu a americká firma Westinghouse v roku 2017 vyhlásila bankrot. Keďže 15 miliárd eur je iba náklad na výstavbu, k sume treba pripočítať aj úroky z požičaných prostriedkov.
Podľa opozície sa vláda snaží prezentovať, že projekt zaplatia Američania, no tí môžu peniaze len požičať. Garancia splátok má mať formu rozdielovej zmluvy, ktorá na desaťročia dopredu stanoví výkup za cenu výrazne vyššiu ako trhové ceny. Štát by tak niesol celé investičné riziko, zatiaľ čo Westinghouse má ako dodávateľ technológie garantovaný biznis.
Kritici odhadujú, že ceny elektriny by museli stúpnuť až o štvrtinu alebo viac pre všetkých odberateľov na Slovensku, a to na 40 rokov. Pre veľkých odberateľov elektriny by to podľa nich bol likvidačný nárast a hrozil by ich odchod, preto by sa väčšia časť nákladov preniesla na domácnosti alebo malé a stredné podniky. Ako varovanie uvádzajú Britániu, kde parlamentný výbor označil zmluvu na výstavbu elektrárne Sizewell C za strašný obchod pre daňových poplatníkov.
